REGISTER KNIHY

09. Švajčiarsky reformátor - Veľký spor vekov

Audio záznam
Ulrich Zwingli (1484-1531)
Biblia z Zürychu 1531
Johanes Eck (1486-1543)

GC 171 Boh si vyberal pri reformácii cirkvi svoje nástroje podobným spôsobom, ako pri jej zakladaní. Nebeský učiteľ obišiel velikánov sveta, bohatých a mocných mužov, ktorí boli zvyknutí prijímať chválu a pocty ľudu v úlohe ich vodcov. Boli pyšní, sebaistí a zakladali si na svojej nadradenosti. Preto ich Boh nemohol pretvoriť, aby súcitili so svojimi blížnymi a stali sa spolupracovníkmi pokorného Muža z Nazareta. Pozvanie „poďte za mnou a učiním vás rybármi ľudí“ (Mat 4,19), dostali prostí, nevzdelaní galilejskí rybári. Boli to skromní a učenliví nasledovníci. Čím menej ich ovplyvnilo vtedajšie falošné učenie, tým lepšie ich mohol Kristus učiť a vychovať pre svoju službu. Podobne to bolo i v čase veľkej reformácie. Hlavní predstavitelia reformácie pochádzali zo skromných pomerov, neboli to ľudia hrdí na svoje postavenie, boli vzdialení od vplyvu fanatizmu a od snahy využiť náboženstvo pre politické ciele. Na uskutočnenie veľkých cieľov Boh zámerne používa skromné nástroje. Ľudia potom neoslavujú človeka, ale Pána, ktorý pôsobí, že ľudia chcú a konajú jeho vôľu.

Niekoľko týždňov potom, čo sa v chatrnom baníckom dome v Sasku narodil Luther, prišiel na svet v chatrči pastiera v Alpách Ulrich Zwingli. Prostredie, v ktorom rástol, ako aj výchova v detstve ho dobre pripravili na budúce poslanie. GC 172 Vyrastal uprostred krásnej a vznešenej prírody, čo mu pomohlo uvedomiť si Božiu veľkosť, silu, zvrchovanosť a majestátnosť. Rozprávanie o statočných činoch, ktoré sa odohrali v jeho rodných horách, prebúdzalo jeho mladícke túžby. Zbožná babička mu rozprávala niekoľko krásnych biblických príbehov, ktoré vybrala z množstva legiend a povestí cirkvi. Nedočkavo počúval rozprávanie o veľkých činoch patriarchov a prorokov, o pastieroch, ktorí pásli svoje stáda na pahorkoch Palestíny, kde ich oslovili anjeli, o dieťati z Betlehema a o Mužovi Golgoty.

Podobne ako Lutherov otec aj otec Zwingliho chcel dať svojmu synovi vzdelanie, a preto musel chlapec zavčasu opustiť rodné údolie. Rozumovo sa veľmi rýchlo rozvíjal a čoskoro sa objavila otázka, kde nájsť učiteľa, ktorý by ho mohol niečomu naučiť. Keď mal trinásť rokov, odišiel do Bernu, kde bola vtedy najlepšia škola vo Švajčiarsku. Tu mu však hrozilo nebezpečenstvo, že príde o všetko, čo mohol v živote vykonať. Mnísi sa totiž veľmi snažili, aby ho zlákali vstúpiť do kláštora. Dominikáni a františkáni súperili v získavaní priazne medzi ľuďmi. Snažili sa ich prilákať honosne vyzdobenými kostolmi, honosnými obradmi a prostredníctvom slávnych ostatkov svätcov a zázračných obrazov.

Bernskí dominikáni pochopili, že ak získajú tohto mladého nadaného študenta, prinesie im to úžitok i slávu. Jeho mladosť, vrodené rečnícke a spisovateľské schopnosti, jeho hudobné a básnické nadanie by účinnejšie prilákali ľudí na ich bohoslužobné obrady než všetka veľkoleposť i vonkajšia nádhera a rozmnožili by príjmy rehole. Pokúšali sa Zwingliho zlákať rôznymi úskokmi a lichôtkami, aby vstúpil do ich kláštora. Luther sa ako študent zavrel do kláštornej cely a zostal by pre svet stratený, keby ho Božia prozreteľnosť nevyslobodila. Zwingli nemusel prežiť rovnaké nebezpečenstvo. GC 173 Jeho otec sa našťastie dozvedel o zámeroch mníchov. Nemienil dopustiť, aby jeho syn viedol záhaľčivý a nezmyselný mníšsky život. Pochopil, že je ohrozená jeho budúca užitočnosť, a preto mu nariadil, aby sa okamžite vrátil domov.

Syn poslúchol, ale v rodnom údolí sa nemohol trvalo cítiť spokojný. Po čase odišiel do Bazileja, kde pokračoval v štúdiu. Tam Zwingli po prvýkrát počul evanjelium o nezaslúženej Božej milosti. Učiteľ klasických jazykov Wittenbach sa pri štúdiu gréčtiny a hebrejčiny dostal k Písmu svätému a vo svojich prednáškach prenášal lúče Božieho svetla do myslí svojich žiakov. Tvrdil, že existuje pravda staršia a omnoho hodnotnejšia než náuky, ktoré učia teológovia a filozofi. Je to stará pravda o tom, že smrť Ježiša Krista je jediným výkupným za hriešnika. Pre Zwingliho to boli prvé lúče svetla, ktoré mu naznačovali úsvit.

Zanedlho bol Zwingli z Bazileja povolaný, aby nastúpil svoju životnú dráhu. Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť v Alpách, nie príliš vzdialená od jeho rodného údolia. Po ustanovení za kňaza, ako napísal jeden z jeho neskorších spolupracovníkov, „venoval sa celou svojou dušou štúdiu Božej pravdy, pretože si uvedomoval, koľko toho musí spoznať človek, ktorému bolo zverené Kristovo stádo“. (Wylie, diel 8, kap. 5) Čím viac skúmal Písmo, tým jasnejšie poznával rozdiel medzi jeho pravdami a bludmi Ríma. Podriadil sa Biblii ako Božiemu slovu, jedinému, dostatočnému a neomylnému pravidlu. Pochopil, že Písmo sa vykladá samo. Neopovážil sa vysvetľovať Písmo tak, aby to podporovalo vopred vykonštruované učenie. Považoval za svoju povinnosť spoznať jeho pôvodný zmysel. Snažil sa využiť všetko, čo mu mohlo pomôcť úplne a presne spoznať jeho zmysel. Prosil o pomoc Ducha Svätého, ktorý – ako Pán Ježiš sľúbil – zjaví pravdu všetkým, ktorí ju hľadajú úprimne a s modlitbou. GC 174

Zwingli vyhlásil: „Písmo pochádza od Boha, nie od človeka a sám Boh, ktorý osvecuje, ti umožní pochopiť, že pochádza od neho. Božie slovo... nemôže sklamať; je jasné, samo učí, samo sa vykladá, osvecuje dušu celou spásou a milosťou, utešuje ju v Bohu, pokoruje ju, takže sa sama stráca až prepadá, aby prijala Boha.“ Pravdu týchto slov dokázal Zwingli vlastným životom. O tom, čo v tej dobe prežíval, neskôr napísal: „Keď... som sa začal plne venovať Písmu svätému, filozofia a teológia ma stále navádzali, aby som sa s nimi prel. Nakoniec som dospel k záveru: Musíš nechať všetky lži a poznať Boha len z jeho vlastného slova. Potom som začal prosiť Boha o jeho svetlo a začal som Písmo chápať omnoho jasnejšie.“ (Wylie, diel 8, kap. 6)

Učenie, ktoré Zwingli hlásal, neprevzal od Luthera. Bolo to Kristovo učenie. Švajčiarsky reformátor vyhlásil: „Ak Luther káže Krista, robí to, čo robím ja. Priviedol ku Kristovi viac ľudí, než som ich priviedol ja. To ale nie je dôležité. Neponesiem meno nikoho iného než Ježiša Krista, som jeho vojakom a On je môj jediný vodca. Nikdy som Lutherovi nenapísal jediné slovo a Luther nenapísal mne. A prečo?... Aby sa mohlo prejaviť, aký jednotný je Boží Duch, pretože obidvaja, bez toho, že by sme sa spolu dohovorili, učíme o Kristovi úplne zhodne.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 9)

V roku 1516 dostal Zwingli ponuku, aby prijal miesto kazateľa v kláštore v Einsiedelne. Tam mal možnosť poznať ešte bližšie skazenosť Ríma a odtiaľ mohol pôsobiť ako reformátor ďaleko za hranicami svojich rodných Álp. Do Einsiedelnu priťahoval ľudí najviac obraz Panny Márie, o ktorej sa tvrdilo, že má zázračnú moc. Nad vstupom do kláštora bolo napísané: „Tu je možné získať úplné odpustenie hriechov.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 5)

GC 175 Po celý rok prichádzali pútnici k oltáru Panny Márie a počas veľkého výročného sviatku Panny Márie sem prichádzali obrovské zástupy ľudí zo všetkých častí Švajčiarska, dokonca i z Francúzska a Nemecka. Zwingliho tento pohľad veľmi zarmútil, využil preto danú príležitosť, aby ľuďom, zotročeným poverami, zvestoval slobodu evanjelia.

Vyhlásil: „Nemyslite si, že Boh prebýva v tomto chráme viac než v ktorejkoľvek inej časti stvoreného sveta. Nech žijete v ktorejkoľvek krajine, Boh je všade okolo vás a počuje vás... Môžu vám neužitočné skutky, dlhé púte, obete, obrazy, vzývanie Panny Márie alebo svätých získať Božiu milosť?... Na čo je dobré to množstvo slov, do ktorých odievame svoje modlitby? Aký zmysel má skvelá kapucňa, dohola ostrihaná hlava, dlhá vlajúca kutňa alebo zlatom vyšívané sandále?... Boh hľadí do našich sŕdc, ktoré sú však od neho veľmi vzdialené. Kristus, kedysi obetovaný na kríži, je dostatočnou obeťou a odplatou za hriechy veriacich po celú večnosť.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 5)

Mnohým poslucháčom sa toto učenie nepáčilo. Boli sklamaní, keď počuli, že ich úmorná púť je vlastne zbytočná. Nemohli pochopiť, že sa im v Ježišovi Kristovi ponúka nezaslúžené odpustenie. Viac sa im páčil starý spôsob cesty do neba, ktorý im vyznačil Rím. Preľakli sa zložitosti toho, že by mali hľadať niečo lepšie. Pre nich bolo jednoduchšie zveriť svoju spásu farárom a pápežovi, než sa usilovať o čistotu srdca.

Iní však radostne prijali zvesť o vykúpení v Ježišovi Kristovi. Obrady predpisované Rímom im neprinášali pokoj. Krv Spasiteľa prijímali ako prostriedok zmierenia a odpustenia. Títo ľudia sa vrátili do svojich domovov a tam ďalej šírili drahocenné svetlo, ktoré prijali. Pravda sa niesla od dediny k dedine, od mesta k mestu a počet pútnikov k oltáru Panny Márie sa citeľne zmenšoval. Ubúdalo obetí a darov a v dôsledku toho sa zmenšoval i Zwingliho plat, ktorý bol na nich závislý. GC 176 Bol však rád, pretože mohol sledovať, ako sa zmenšuje vplyv fanatizmu a povier.

Cirkevné úrady neboli slepé, aby nevideli dielo, ktoré Zwingli koná, zatiaľ sa však zdráhali zakročiť. Stále ešte dúfali, že ho získajú na svoju stranu a snažili sa zapôsobiť na neho lichotením. Medzitým si však pravda získavala ľudské srdcia.

Pôsobenie v Einsiedelne pripravilo Zwingliho na prácu vo väčšom rozsahu, ktorú mal čoskoro začať. Po troch rokoch pôsobenia v Einsiedelne bol povolaný za kazateľa do katedrály v Zürichu. Zürich bol vtedy najvýznamnejším mestom Švajčiarskej konfederácie a odtiaľto sa mohol jeho vplyv šíriť veľmi ďaleko. Cirkevní predstavitelia, ktorí ho do Zürichu pozvali, chceli zamedziť akýmkoľvek novotám a podľa toho ho informovali o jeho povinnostiach.

Poučovali ho: „Budeš vynakladať všetko úsilie, aby boli zabezpečené príjmy kapituly a budeš brať ohľad i na tých najmenších. Budeš povzbudzovať a napomínať verných, a to z kazateľnice i v spovednici, aby platili všetky desiatky a poplatky a aby svojimi obeťami preukazovali oddanosť cirkvi. Horlivo sa budeš usilovať o zvyšovanie príjmov za služby chorým, za omše a vôbec za každý duchovný úkon.“ Ďalej mu kňazi, ktorí ho uvádzali do jeho novej práce, vysvetľovali: „Podávanie sviatostí, kázanie a duchovná starostlivosť patria k povinnostiam kaplána. Môžeš si však na to obstarať zástupcu, zvlášť pokiaľ ide o kázanie. Sviatosti budeš podávať len významným osobám a len vtedy, keď ťa o to požiadajú, nesmieš tak konať komukoľvek a bez rozlišovania.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6)

Zwingli bez slova vypočul poučenie, poďakoval za česť, ktorú mu preukázali povolaním na toto významné miesto, a potom začal vysvetľovať spôsob, ktorý chcel zaviesť: GC 177 „Kristov život bol ľuďom príliš dlho skrytý. Budem o jeho živote kázať z evanjelia svätého Matúša,... budem čerpať len z prameňov Písma svätého, skúmať jeho hĺbky, porovnávať jednu stať s druhou a snažiť sa im porozumieť prostredníctvom vytrvalých a vrúcnych modlitieb. Svoju službu zasvätím Božej sláve, chvále jeho jediného Syna, skutočnej spáse duší a ich vzdelávaniu v pravej viere.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6) I keď niektorí kňazi nesúhlasili s jeho plánom a pokúsili sa mu ho vyhovoriť, zostal Zwingli neoblomný. Vyhlásil, že nemieni zavádzať žiadne nové spôsoby, ale sa chce riadiť starým spôsobom, ktorý používala cirkev v predchádzajúcich dobách.

Záujem o pravdy, ktoré kázal, bol už prebudený. Ľudia začali prichádzať na jeho kázne vo veľkom počte. Medzi jeho poslucháčmi boli mnohí, ktorí už dávno prestali chodiť na bohoslužby. Zwingli začínal svoje kázanie tým, že otvoril evanjelium, začal čítať a vysvetľovať svojim poslucháčom inšpirovaný záznam života, učenia a smrti Ježiša Krista. Podobne ako v Einsiedelne predstavoval i tu Božie slovo ako jedinú neomylnú autoritu a Kristovu smrť ako jedinú dokonalú obeť. Hovoril: „Chcem vás priviesť ku Kristovi, k pravému zdroju záchrany.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6) Okolo kazateľa sa zhromažďovali ľudia všetkých vrstiev, od verejných činiteľov a učencov po remeselníkov a roľníkov. S hlbokým záujmom počúvali jeho slová. Zwingli nielen predstavoval ponuku nezaslúženej spásy, ale tiež nebojácne karhal neprístojnosti a skazenosť svojej doby. Mnohí po návrate z chrámu chválili Boha. Hovorili: „Tento muž je kazateľom pravdy. Bude naším Mojžišom, aby nás vyviedol z tejto egyptskej temnoty.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6)

Na začiatku jeho pôsobenie prijímali ľudia s veľkým nadšením, časom sa však prejavilo aj nepriateľstvo. Mnísi začali odsudzovať jeho učenie a mariť jeho dielo. Niektorí ho začali zosmiešňovať a ponižovať, iní sa uchýlili k osočovaniu a vyhrážaniu. GC 178 Zwingli všetko trpezlivo znášal a hovoril: „Ak chceme získať bezbožných pre Ježiša Krista, musíme nad mnohými vecami zažmúriť oči.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6)

V tom čase sa objavila nová pomoc dielu reformácie. Do Zürichu prišiel akýsi Lucian s niektorými Lutherovými spismi. Poslal ho tam jeden priateľ reformácie z Bazileja. Predpokladal, že predaj týchto kníh by mohol byť účinným prostriedkom na šírenie svetla. Zwinglimu napísal: „Zisti, či je to človek dostatočne opatrný a obratný, a ak taký je, nechaj ho roznášať medzi Švajčiarmi, z mesta do mesta, z mestečka do mestečka, z dediny do dediny, a dokonca z domu do domu Lutherove spisy, zvlášť jeho výklad Pánovej modlitby, napísaný pre kresťanských laikov. Čím viac sa o nich bude vedieť, tým viac ich ľudia budú kupovať.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 6) Tak sa svetlu podarilo preniknúť k mnohým ľuďom.

Keď sa Boh chystal zlomiť okovy nevedomosti a povier, aj satan sa zo všetkých síl snažil, aby ľudí zahalil tmou a spútal ich krídla ešte pevnejšie. Kým v rôznych zemiach povstávali muži a ukazovali ľuďom, že odpustenie a ospravedlnenie možno získať len vďaka obeti Ježiša Krista, Rím s obnoveným úsilím otváral vo všetkých kresťanských krajinách trh a ponúkal odpustenie za peniaze.

Cirkev stanovila za každý hriech poplatok a dovoľovala ľuďom slobodne páchať zločiny, aby cirkevná pokladnica bola stále plná. Obidva smery sa usilovali o stále väčší vplyv – jeden ponúkal odpustenie hriechov za peniaze, druhý odpustenie v Ježišovi Kristovi. Rím podporoval hriech a urobil si z neho zdroj príjmov, reformátori hriech odsudzovali a poukazovali na Krista ako na zmierujúcu obeť a vysloboditeľa.

V Nemecku zverili predaj odpustkov dominikánskym mníchom a riadil ho neslávne známy Tetzel. Vo Švajčiarsku dostali obchod s odpustkami do rúk františkáni pod dohľadom talianskeho mnícha Samsona. GC 179 Samson už vykonal pre cirkev dobrú službu, keď zaistil pre pápežskú pokladnicu obrovské finančné čiastky z Nemecka a Švajčiarska. Teraz prechádzal cez Švajčiarsko krížom-krážom a vábil k sebe veľké zástupy ľudí. Oberal chudobných roľníkov o ich skromné zárobky a od zámožných vymáhal bohaté dary. Vplyv reformácie sa už prejavil. Obchod síce nešlo zastaviť, vynášal však podstatne menej. Zwingli pôsobil ešte v Einsiedelne, keď Samson krátko po svojom príchode do Švajčiarska dorazil so svojím tovarom do susedného mesta. Keď sa Zwingli dozvedel o jeho poslaní, vystúpil okamžite proti nemu. Nikdy sa nestretli, ale Zwingli odhalil Samsonove zámery a mních musel odísť obchodovať inde.

V Zürichu Zwingli kázal proti kramárom s odpustkami tak horlivo, že keď sa potom Samson blížil k Zürichu, vyslala k nemu cirkevná rada posla s odkazom, aby sa mestu vyhol. Samson sa nakoniec do mesta dostal podvodom, ale nepredal tam ani jediný odpustok a onedlho celkom opustil Švajčiarsko.

V roku 1519 sa Švajčiarskom prehnal mor, čiže „veľká smrť“. Reformáciu to ešte viac posilnilo. Ľudia sa ocitli tvárou v tvár smrti a mnohí pochopili, aké márne a bezcenné sú odpustky, ktoré si krátko predtým kúpili, a zatúžili po pevnejšom základe pre svoju vieru. Zwingli žil v Zürichu a ani jemu sa mor nevyhol. Choroba ho tak zoslabila, že strácal nádej na uzdravenie. Začali sa šíriť správy, že zomrel. I v tejto hodine skúšky zostala jeho nádej a odvaha neotrasená. Vzhliadal vierou ku golgotskému krížu a veril v úplné odpustenie hriechov. Keď sa potom vrátil od brán smrti, hlásal evanjelium ešte horlivejšie než predtým, a jeho slová pôsobili nezvyčajnou mocou. Ľudia radostne uvítali svojho milovaného kazateľa, ktorý sa k nim vrátil takmer z okraja hrobu. GC 180 Sami prichádzali od lôžok nemocných a umierajúcich a cítili viac než dosiaľ, akú hodnotu má evanjelium.

Zwingli jasnejšie pochopil pravdy evanjelia a priamo na sebe plnšie pocítil jeho obnovujúcu silu. Teraz sa zaoberal dvoma témami: pádom človeka do hriechu a plánom vykúpenia. Hlásal: „V Adamovi sme všetci mŕtvi, určení na zničenie a odsúdenie.“ (Wylie, diel 8, kap. 9) „Kristus... však za nás zaplatil nekonečné vyslobodenie... Jeho utrpenie... je večná obeť, má trvalo uzdravujúcu moc, robí navždy zadosť Božej spravodlivosti, všetkým, ktorí na ňu spoliehajú pevnou a neochvejnou vierou.“ Pritom učil, že ľudia nesmú s odvolaním sa na nezaslúženú Kristovu milosť pokračovať v hriechu. „Kde je viera v Boha, tam je Boh, a kde prebýva Boh, tam je horlivosť, ktorá vedie a núti ľudí k dobrým skutkom.“ (D’Aubigné, zv. 8, kap. 9)

Záujem o Zwingliho kázne bol taký veľký, že katedrálu naplňovali zástupy poslucháčov do posledného miesta. Pravdu im odhaľoval postupne tak, aby ju mohli vnímať. Starostlivo dbal o to, aby na začiatku neuvádzal body pravdy, ktoré by ich ohromili a vyvolali v nich predsudky. Jeho úlohou bolo získať ich srdcia pre Kristovo učenie, zmeniť ich Kristovou láskou a ukázať im Kristov príklad. Ak prijmú zásady evanjelia, potom zmiznú ich poverčivé názory a zvyky.

Reformácia v Zürichu postupovala krok za krokom. Zdesení nepriatelia sa odhodlali k aktívnemu odporu. Ak pred rokom vyriekol mních z Wittenberga svoje „nie“ pápežovi a cisárovi vo Wormse, teraz sa zdalo, že sa podobný odpor voči pápežským požiadavkám prejaví tiež v Zürichu. Na Zwingliho opakovane útočili. V kantonálnych samosprávach, ktoré slúžili pápežovi, boli z času na čas upaľovaní prívrženci evanjelia. To však nestačilo. Mal byť umlčaný učiteľ kacírstva. Kostnický biskup preto poslal troch vyslancov do mestskej rady v Zürichu a obvinil Zwingliho, že učí ľud prestupovať cirkevné zákony a tým ohrozuje pokoj a poriadok spoločnosti. GC 181 Tvrdil, že ak sa nebude rešpektovať autorita cirkvi, nastane všeobecná anarchia. Zwingli odpovedal, že v Zürichu už štyri roky káže evanjelium a mesto „je pokojnejšie než ktorékoľvek iné vo švajčiarskej konfederácii“. Potom sa pýtal: „Nie je práve kresťanstvo tou najlepšou ochranou obecného poriadku?“ (Wylie, diel 8, kap. 11)

Vyslanci naliehali na členov mestskej rady, aby zostali verní cirkvi, mimo ktorej, ako tvrdili, niet spásy. Zwingli odpovedal: „Nedajte sa znepokojiť týmto obviňovaním. Základom cirkvi je tá istá Skala, ten istý Kristus, ktorý dal Petrovi jeho meno, pretože ho Peter verejne vyznal. Každý, kto celým srdcom verí v Pána Ježiša, nech je z ktoréhokoľvek národa, je Bohu milý a Boh ho prijíma. To je pravá cirkev, mimo ktorej nikto nemôže byť zachránený.“ (D’Aubigné, londýnske vydanie, zv. 8, kap. 11) Výsledkom zasadania rady bolo to, že jeden z biskupových vyslancov prijal reformovanú vieru.

Mestská rada odmietla podniknúť proti Zwinglimu akékoľvek opatrenie, a preto sa Rím pripravoval na nový útok. Keď sa reformátor dozvedel o zámeroch svojich nepriateľov, zvolal: „Len nech prídu. Mám z nich taký strach ako skalný útes z dorážajúcich vĺn.“ (Wylie, diel 8, kap. 11) Snahy kňazov len podporili vec, ktorú chceli zničiť. Pravda sa šírila ďalej. Jej prívrženci v Nemecku, sklamaní Lutherovým zmiznutím, sa vzchopili, keď videli, aký pokrok dosahuje evanjelium vo Švajčiarsku.

Keď reformácia v Zürichu zapustila korene, prejavili sa jej plody v tom, že začali ubúdať neresti a narastal poriadok a súlad. Zwingli napísal: „V našom meste sa usídlil pokoj, nieto sporov, nevyskytuje sa tu pokrytectvo, závisť a nevraživosť. Z čoho pramení taká jednomyseľnosť, z čoho pochádza naše učenie, ktoré nás napĺňa pokojom a zbožnosťou, ak nie od Pána?“ (Wylie, diel 8, kap. 15)

Víťazstvá reformácie iniciovali pápežencov k tomu, že sa ju snažili ešte odhodlanejšie zničiť. GC 182 Videli, aké malé výsledky prinieslo prenasledovanie, ktorým sa snažili potlačiť Lutherovo dielo v Nemecku, a preto sa rozhodli, že reformáciu zničia jej vlastnými zbraňami. Rozhodli sa usporiadať s Zwinglim učenú rozpravu a pretože budú jej organizátormi, zaistia si víťazstvo tým, že určia nielen miesto, kde sa rozprava bude konať, ale aj rozhodcov, ktorí posúdia, kto zvíťazil. Ak raz dostanú Zwingliho do svojej moci, dajú si dobrý pozor, aby im neunikol. Ak bude vodca umlčaný, bude celé hnutie rýchlo potlačené. Svoje plány samozrejme starostlivo tajili.

Rozhodli, že dišputa sa bude konať v meste Báden. Zwingli sa však na nej nezúčastnil. Mestská rada v Zürichu podozrievala prívržencov pápežstva z úkladov. Poučená hranicami zapálenými pre vyznávačov evanjelia v kantónoch verných pápežovi, zakázala svojmu kazateľovi, aby sa vystavoval takému nebezpečenstvu. Zwingli bol ochotný stretnúť sa s kýmkoľvek, koho Rím vyšle do Zürichu. Ísť však do Bádenu, kde už tiekla krv mučeníkov pre pravdu, znamenalo ísť na istú smrť. Reformátora mali zastupovať Oekolampad a Haller, zástupcom Ríma bol známy Dr. Eck, ktorého sprevádzal zástup učených doktorov a prelátov.

Hoci sa Zwingli rozpravy nezúčastnil, jeho vplyv bol zreteľný. Všetkých zapisovateľov vybrali obhajcovia pápežstva a ostatným zakázali pod trestom smrti písať si poznámky. Napriek tomu Zwingli dostával každý deň presnú správu o tom, čo sa v Bádene udialo. Na dišpute sa totiž zúčastnil jeden študent, ktorý každý večer zapísal argumenty, ktoré boli toho dňa predložené. Iní dvaja študenti každý deň doručovali tieto záznamy Zwinglimu do Zürichu spolu s listami od Oekolampada. Reformátor denne odpovedal, dával rady a návrhy. Listy písal v noci a študenti sa s nimi ráno vracali do Bádenu. Aby unikli pozornosti stráže pri mestskej bráne, nosili títo poslovia na hlavách koše s hydinou, takže mohli prechádzať bez problémov.

Takto Zwingli bojoval proti svojim ľstivým protivníkom. GC 183 Myconius napísal: „Vykonal viac svojím premýšľaním, prebdenými nocami a radami, ktoré posielal do Bádenu, než by bol vykonal tým, že by sa na rozprave so svojimi nepriateľmi zúčastnil osobne.“ (D’Aubigné, zv. 11, kap. 13)

Obhajcovia pápežstva sa vopred tešili z predpokladaného víťazstva, preto prišli do Bádenu v najdrahších šatách a ozdobili sa šperkmi. Usporiadali slávnostné hody, ich stoly sa prehýbali pod najvzácnejšími lahôdkami a najvyberanejšími vínami. Bremeno svojich duchovných povinností si uľahčovali radovánkami a hýrením. Zástancovia reformácie sa od nich zásadne líšili. Pre obyčajných ľudí to bola skupina len máločo lepšia od žobrákov. Ich skromné prostriedky im umožňovali len najstriedmejšie živobytie. Majiteľ domu, v ktorom býval Oekolampad, príležitostne sledoval svojho nájomníka vo svojom byte a vždy ho našiel buď študovať alebo modliť sa. Veľmi sa tomu čudoval a hovoril, že kacír je prinajmenšom „veľmi zbožný“.

Na začiatku rozpravy „vystúpil Eck sebavedome za nádherne vyzdobený rečnícky pult, zatiaľ čo skromný a jednoducho oblečený Oekolampad si musel sadnúť pred svojho protivníka na hrubo vyrezávanú stoličku“. (D’Aubigné, zv. 11, kap. 13) Eckov prenikavý hlas nezlyhával ani jeho zjavná istota ho neopúšťala. Svojou horlivosťou si zabezpečoval odplatu a slávu, pretože ako obranca viery mal dostať slušnú odmenu. Keď neuspel so svojimi argumentmi, začal s urážkami, ba aj s prísahami.

Skromný a ostýchavý Oekolampad sa bál boja. Rozpravu začal slávnostným vyhlásením: „Neuznávam žiadne iné kritérium než Božie slovo.“ (D’Aubigné, zv. 11, kap. 13) Hoci sa správal jemne a zdvorilo, preukázal, že je schopný a neoblomný. Zatiaľ čo obhajcovia pápežstva sa obvykle odvolávali na autoritu cirkevných zvykov, reformátor sa pevne držal Písma svätého. Vyhlásil: „V našom Švajčiarsku obyčaje neplatia, pokiaľ nie sú v súlade s ústavou. Vo veciach viery je však našou ústavou Biblia.“ (D’Aubigné, zv. 11, kap. 13)

Rozdiel medzi obidvoma diskutujúcimi nezostal bez účinku. GC 184 Pokojné a jasné argumenty reformátora, prednesené skromne a láskavo, oslovili prítomných, takže sa znechutene odvracali od Eckovho hlučného naparovania.

Rozprava trvala osemnásť dní. Keď sa skončila, pápeženci si mysleli, že zvíťazili. Väčšina poslancov podporila Rím, snem označil reformátorov za porazených a vyhlásil, že sú spolu so svojím vodcom Zwinglim vyobcovaní z cirkvi. Plody rozpravy však ukázali, komu prospela. Rozprava významne posilnila protestantizmus. Netrvalo dlho a pre reformáciu sa rozhodli významné mestá Bern a Bazilej.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy