REGISTER KNIHY

02. Prenasledovanie v prvých storočiach - Veľký spor vekov

Audio záznam
Claudius Caesar Nero ( 37-68)
Koloseum v Ríme

GC 39 Pán Ježiš vykreslil svojim učeníkom osud Jeruzalema a scény jeho druhého príchodu. Predpovedal, čo bude prežívať jeho ľud od chvíle, keď od nich odíde, až do doby, keď sa vráti s mocou a slávou, aby ich vyslobodil. Spasiteľ videl z Olivového vrchu búrku, ktorá dopadne na apoštolskú cirkev. Hľadiac ďalej do budúcnosti jeho zrak rozoznával divoké a pustošivé búrky, ktoré zažijú jeho nasledovníci v prichádzajúcich storočiach temna a prenasledovania. Niekoľkými, hrôzu naháňajúcimi slovami predpovedal, aký údel pripravia mocní tohto sveta Božej cirkvi. (Mat 24,9.21.22) Kristovi nasledovníci musia ísť tou istou cestou pokorenia, potupy a útrap ako ich Majster. Nepriateľstvo ľudí voči Vykupiteľovi sveta sa prejaví aj voči tým, ktorí uveria v jeho meno.

Dejiny ranej kresťanskej cirkvi svedčia o naplnení Spasiteľových slov. Mocnosti zeme i pekla sa spojili proti Kristovi a jeho nasledovníkom. Pohania predvídali, že ak zvíťazí evanjelium, prídu o chrámy a oltáre. Preto v snahe zničiť kresťanstvo zjednotili svoje sily. Bol zapálený oheň prenasledovania. Kresťanov zbavovali ich majetkov, vyháňali ich z domovov. Podstúpili „mnohý boj utrpení“. (Žid 10,32) „Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a žalára.“ (Žid 11,36) GC 40 Mnohí spečatili svoje svedectvo vlastnou krvou. Bez milosti boli zabíjaní páni i otroci, bohatí i chudobní, vzdelaní i jednoduchí ľudia.

Prenasledovanie, ktoré začalo za cisára Nera, približne v dobe umučenia apoštola Pavla, pokračovalo aj v nasledujúcich storočiach s väčšou či menšou krutosťou. Kresťania boli nespravodlivo obviňovaní z najstrašnejších zločinov. Boli osočovaní, že zapríčinili všemožné pohromy – hlad, mor a zemetrasenie. Keď sa potom stali predmetom všeobecného podozrievania a nenávisti, boli pripravení udavači, ktorí pre zisk zrádzali nevinných. Kresťanov odsudzovali ako buričov proti ríši, ako nepriateľov náboženstva a ako ľudí škodiacich spoločnosti. Mnohých hádzali v amfiteátroch dravej zveri alebo zaživa upálili. Niektorí boli ukrižovaní, iní zašití do kože zvierat a hodení do arény, kde ich roztrhali psi. Ich potrestanie bolo často hlavným bodom zábavy pri verejných slávnostiach. Veľké zástupy ľudí sa zhromažďovali, aby sa zabávali a sprevádzali ich smrteľný zápas smiechom a potleskom.

Kristovi nasledovníci boli prenasledovaní ako divá zver, nech sa ukrývali kdekoľvek. Boli nútení hľadať úkryt na nehostinných a pustých miestach. „Strádajúci, súžení, trápení, ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme.“ (Žid 11,37.38) Tisícom poskytli útulok katakomby. Pod vrchmi za hradbami Ríma boli v zemi a v skalách vyhĺbené dlhé chodby. Spletitá a temná sieť podzemných chodieb merala za mestskými hradbami mnoho kilometrov. V týchto podzemných úkrytoch pochovávali Kristovi nasledovníci svojich mŕtvych a tu nachádzali aj útočisko, keď boli podozrievaní a prenasledovaní. Keď Darca života prebudí všetkých k novému životu, tí, ktorí viedli „dobrý boj viery“, mnohí mučeníci pre vieru v Ježiša Krista vyjdú práve z týchto temných jaskýň. GC 41

Títo svedkovia Ježiša si uchovali svoju vieru nepoškvrnenú aj v čase najkrutejšieho prenasledovania. Hoci ich zbavili všetkého pohodlia, vyhnali z dosahu slnečného svitu a museli žiť v temnej, ale útulnej náruči zeme, nesťažovali sa. Aby lepšie znášali útrapy a prenasledovanie, povzbudzovali sa vzájomne slovami viery, trpezlivosti a nádeje. Strata pozemského pohodlia ich nemohla priviesť k tomu, aby sa zriekli viery v Ježiša Krista. Skúšky a prenasledovanie sa stali iba stupňami, ktoré ich viedli bližšie k pokoju a ku konečnej odmene.

Podobne ako Boží služobníci v predošlých dobách „boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dosiahli lepšieho vzkriesenia“. (Žid 11,35) Pripomínali si slová svojho Majstra, že sa majú radovať, keď budú prenasledovaní pre Kristovu vec, pretože ich v nebi čaká veľká odmena; veď podobne pred nimi boli prenasledovaní Boží proroci. Radovali sa, že boli uznaní hodnými trpieť pre pravdu a spomedzi šľahajúcich plameňov stúpali k nebu oslavné piesne. Vierou vzhliadali hore a videli Pána Ježiša a jeho anjelov, ako sa na nich dívajú z nebeského cimburia s hlbokým záujmom a s uspokojením sledujú ich vytrvalosť. Od Božieho trónu k nim zostúpil hlas: „Buď verný až do smrti a dám ti korunu života.“ (Zj 2,10)

Márne sa snažil satan zničiť Kristovu cirkev násilím. Veľký spor, v ktorom Kristovi učeníci položili svoje životy, neskončil, keď títo verní padli. Svojou porážkou zvíťazili. Boží robotníci padli, ale Božie dielo neustále napredovalo. Evanjelium sa šírilo a počet jeho vyznávačov rástol. Dostalo sa dokonca do krajín, kam sa nedostali ani rímske orly. Ako vyriekol jeden kresťan, ktorého prenasledovali pohanskí vládcovia: „Môžete nás zabíjať, mučiť, odsudzovať... Vaša nespravodlivosť je dôkazom, že sme nevinní... Ani vaša krutosť vám nepomôže.“ GC 42 Bola to výzva pre ostatných zaujať rovnaké presvedčenie. „Čím viac nás kosíte, tým viac rastie náš počet, krv kresťanov je sejbou.“ (Tertullian, Obrana, kap. 50)

Tisíce kresťanov bolo uväznených a zabitých, ale pridali sa noví a zaplnili ich miesta. A tí, ktorí boli umučení pre vieru, patria Kristovi a on ich považuje za víťazov. Bojovali „dobrý boj viery“ a keď príde Kristus, čaká ich „koruna slávy“. Utrpenie, ktoré prežívali, ich zblížilo navzájom a priblížilo k ich Vykupiteľovi. Príklad ich života a svedectvo ich smrti boli trvalým dôkazom pravdy. Satanovi poddaní opúšťali svojho pána a nastupovali pod zástavu Krista i tam, kde sa to dalo najmenej očakávať.

Satan sa preto rozhodol, že bude bojovať proti Božej moci účinnejšie tým, že svoju zástavu vztýči uprostred kresťanskej cirkvi. Keby mohol Kristových nasledovníkov oklamať a zviesť na to, aby sa znepáčili Bohu, potom by stratili svoju silu, odhodlanosť i vytrvalosť a stali by sa ľahkou korisťou.

Veľký odporca sa snažil získať ľsťou to, čo sa mu nepodarilo získať silou. Prenasledovanie sa skončilo a na jeho miesto prišlo nebezpečné pokušenie dočasného blahobytu a svetských pôct. Modloslužobníci prijímali kresťanskú vieru, napriek tomu, že odmietali niektoré jej základné pravdy. Vyznávali, že prijali Pána Ježiša ako Božieho Syna, že veria v jeho smrť a zmŕtvychvstanie, neboli však presvedčení, že sú hriešni a necítili potrebu kajať sa alebo zmeniť svoje srdce. Urobili určité ústupky a navrhovali kresťanom, aby podobne v niečom ustúpili, aby sa všetci mohli zjednotiť na spoločnom základe viery v Krista.

V tom čase bola cirkev vo veľkom nebezpečenstve. V porovnaní s tým väzenie, mučenie, oheň a meč boli požehnaním. GC 43 Niektorí kresťania zostali pevní prehlasujúc, že nemôžu urobiť žiaden kompromis. Iní súhlasili, aby niektoré body viery boli upravené alebo odstránené a aby sa spojili s ľuďmi, ktorí prijali kresťanstvo čiastočne. Odôvodňujúc to tým, že práve toto môže byť spôsob, ako ich priviesť k úplnému obráteniu. Pre verných Kristových nasledovníkov to bola doba nesmierneho zármutku a úzkosti. Pod plášťom predstieraného kresťanstva sa satan votrel do cirkvi, aby znehodnocoval vieru kresťanov a odvracal ich mysle od slova pravdy.

Väčšina kresťanov nakoniec súhlasila s tým, že ustúpi od svojich zásad a kresťanstvo sa spojilo s pohanstvom. I keď uctievači modiel tvrdili, že sa obrátili a spojili s cirkvou, v skutočnosti ich však stále priťahovalo pohanské modlárstvo. Zamenili iba objekty svojho uctievania, začali uctievať obrazy Pána Ježiša alebo dokonca Márie a svätých. Tak sa dostal do cirkvi zhubný kvas modlárstva a začal pôsobiť svojím rozkladným vplyvom. Nesprávne učenie, prejavy poverčivosti a modlárske obrady sa stali súčasťou viery a bohoslužby cirkvi. Keď sa Kristovi nasledovníci spojili s modlármi, začalo sa znehodnocovať kresťanské náboženstvo, cirkev stratila svoju čistotu i silu. Niektorí kresťania sa však týmto klamom nenechali zviesť. Zostali verní Pôvodcovi pravdy a uctievali len Boha.

Ľudia, ktorí tvrdia, že nasledujú Ježiša Krista, sa vždy delili na dve skupiny. Jedna skupina skúma život Spasiteľa, snaží sa odstraňovať svoje nedostatky a podobať sa svojmu Vzoru, zatiaľ čo tá druhá odmieta i základné praktické pravdy, ktoré odhaľujú ich chyby. Ani v najlepších dobách netvorili cirkev len praví, čistí a úprimní členovia. Náš Spasiteľ učil, že do cirkvi nemajú byť prijímaní tí, ktorí vedome zotrvávajú v hriechu, napriek tomu spolupracoval s ľuďmi, ktorí mali charakterové nedostatky. Pôsobil na nich blahodarným vplyvom svojho učenia a osobného príkladu, aby mali príležitosť poznať a napraviť svoje nedostatky. Medzi dvanástimi apoštolmi bol tiež zradca. Judáša prijal Pán Ježiš nie preto, že mal charakterové nedostatky, ale napriek tomu, že ich mal. GC 44 Bol pripojený k učeníkom, aby pod vplyvom učenia a príkladu Pána Ježiša mohol poznať, aký je kresťanský charakter, a aby pochopil svoje nedostatky, prežil pokánie a pod vplyvom Božej milosti očistil svoje srdce „poslušnosťou pravdy“. Judáš nechodil vo svetle, ktoré ho tak milostivo ožiarilo. Bol zhovievavý k svojim hriechom, a tým privolával satanovo pokušenie. Začali prevládať nesprávne rysy jeho povahy. Svoju myseľ podriadil nadvláde moci temna, hneval sa, keď ho napomínali za jeho chyby, a tým mal otvorenú cestu k najväčšiemu zločinu, k zrade svojho Majstra. Podobne sa správajú všetci, ktorí sa síce hlásia k zbožnosti, ale majú radi zlo. Títo vyznávači nenávidia všetkých, ktorí rušia ich pokoj tým, že ich upozorňujú na ich hriešnosť. Vo chvíli, keď sa im naskytne vhodná príležitosť, podobne ako Judáš zradia tých, ktorí im v záujme ich dobra niečo vytkli.

Apoštolovia sa v cirkvi stretávali s ľuďmi, ktorí vyznávali zbožnosť, ale tajne mali v obľube neprávosť. Ananiáš a Zafíra konali ako podvodníci. Predstierali, že dávajú Bohu všetko, zatiaľ čo si chamtivo ponechali časť pre seba. Duch pravdy ukázal apoštolom skutočnú povahu týchto pokrytcov a Boží súd odstránil z cirkvi túto poškvrnu na jej čistote. Tento jasný dôkaz pôsobenia Kristovho Ducha v cirkvi nahnal strach všetkým pokrytcom a páchateľom zla. Nemohli natrvalo zostať spojení s ľuďmi, ktorí svojimi návykmi a postojmi trvalo predstavovali Krista. Keď potom na jeho nasledovníkov doľahli skúšky a prenasledovanie, stali sa Kristovými učeníkmi iba tí, ktorí boli ochotní pre pravdu opustiť všetko. Preto dokiaľ trvalo prenasledovanie, zostávala cirkev pomerne čistá. Len čo sa prenasledovanie skončilo, k cirkvi sa pridávali neobrátení, ktorí boli menej úprimní a oddaní, a tým sa otvorila satanovi možnosť, aby získal oporu. GC 45

Medzi Kniežaťom svetla a kniežaťom temna nemôže nastať jednota, presne tak nemôže nastať jednota ani medzi ich nasledovníkmi. Keď kresťania pristúpili na zjednotenie s poloobrátenými pohanmi, vydali sa na cestu, ktorá ich odvádzala od pravdy stále ďalej a ďalej. Satan jasal, že sa mu podarilo oklamať Kristových nasledovníkov. Ešte intenzívnejšie pôsobil na poloobrátených a viedol ich k tomu, aby začali prenasledovať tých, ktorí zostali Bohu verní. Nikto nedokázal tak dobre popierať pravú kresťanskú vieru ako ľudia, ktorí boli predtým jej obhajcami. A títo odpadlí kresťania spolu s pohanmi, ktorí prijali kresťanstvo len čiastočne, zamerali svoj útok na najpodstatnejšie prvky Kristovho učenia.

Tí, ktorí chceli ostať verní, sa museli pustiť do zúfalého boja a pevne odolávať všetkým klamom a ohavnostiam, ktoré sa zamaskovali do kňazského rúcha a vkrádali sa do cirkvi. Biblia nebola uznávaná ako jediné meradlo viery. Učenie o náboženskej slobode považovali za kacírstvo a ľudia, ktorí sa k nemu hlásili, boli vystavení nenávisti a prenasledovaniu.

Po dlhom a ostrom spore sa malá skupina verných rozhodla prerušiť akékoľvek spojenie s odpadlíckou cirkvou, pokiaľ nebude ochotná rozlúčiť sa s bludmi a modlárstvom. Pochopili, že rozchod je nevyhnutný, ak majú naďalej poslúchať Božie slovo. Nemali odvahu prehliadať bludy, ktoré boli smrteľné pre ich vlastné duše a dať tak príklad, ktorý by ohrozoval vieru ich detí a vnukov. Boli ochotní prijať akékoľvek ústupky, ktoré by boli zlučiteľné s vernosťou Bohu, aby zachovali pokoj a jednotu; pochopili však, že jednota a pokoj získané obetovaním zásad, by boli príliš draho vykúpené. Pokiaľ by mala byť jednota zachovaná jedine ústupkami na úkor pravdy a spravodlivosti, potom je lepší rozchod, i keď dôjde k boju. GC 46

Cirkvi i svetu by prospelo, keby zásady týchto verných duší ožili v srdciach ľudí, ktorí sa hlásia k Bohu. Existuje ľahostajnosť, ktorá vyvoláva znepokojenie pokiaľ ide o základné piliere kresťanského učenia. Rozširuje sa názor, že vlastne nie sú také podstatné. Tento úpadok posilňuje ruky satanových pomocníkov. A tak falošné teórie a smrteľné bludy, ktoré verní kresťania v minulých storočiach odhaľovali a odsudzovali s nasadením vlastného života, sú teraz podporované tisícami ľudí, ktorí tvrdia, že sú Kristovými nasledovníkmi.

Prví kresťania boli naozaj zvláštni ľudia. Ich bezchybné správanie a neochvejná viera boli trvalou výčitkou, ktorá znepokojovala hriešnikov. I keď ich bolo málo, nemali bohatstvo, postavenie, ani tituly, predsa boli postrachom páchateľom zla všade, kde ľudia poznali ich učenie a povahu. Preto boli zlomyseľnými ľuďmi nenávidení podobne, ako Ábela nenávidel bezbožný Kain. Z rovnakého dôvodu, z akého Kain zabil Ábela, zabíjali Kristových nasledovníkov ľudia, ktorí zavrhli pôsobenie Ducha Svätého. Z toho istého dôvodu Židia zavrhli a ukrižovali Krista – pretože čistota a svätosť jeho charakteru boli trvalou výčitkou ich sebectva a skazenosti. Od čias Ježiša Krista až dodnes vyvolávajú verní Kristovi nasledovníci nenávisť a odpor u ľudí, ktorí obľubujú hriešnu cestu života.

Ako teda možno evanjelium nazývať posolstvom mieru? Keď prorok Izaiáš predpovedal narodenie Mesiáša, dal mu titul „Knieža pokoja“. Keď anjeli oznamovali pastierom, že sa narodil Kristus, spievali nad Betlehemskými pahorkami: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!“ (Luk 2,14) Uvedené prorocké výroky sa na prvý pohľad zásadne líšia od slov samotného Krista: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč.“ (Mat 10,34) Obidva tieto výroky sú však v úplnom súlade, pokiaľ im správne rozumieme. Evanjelium je posolstvo mieru. GC 47 Kresťanstvo je systém, ktorý by prinášal pokoj, súlad a šťastie celému svetu, keby ho ľudia prijali a žili podľa neho. Kristovo náboženstvo spája do úzkeho bratského zväzku všetkých, ktorí prijmú jeho učenie. Poslaním Pána Ježiša bolo zmieriť človeka s Bohom a tým i ľudí navzájom. Väčšinu sveta však ovláda satan, úhlavný nepriateľ Ježiša Krista. Evanjelium predkladá ľuďom zásady života, ktoré sa celkom líšia od tých, na ktoré sú ľudia zvyknutí a ktoré sa im páčia. Nenávidia čistotu, ktorá odhaľuje a odsudzuje ich hriechy, prenasledujú a ničia tých, ktorí im predkladajú spravodlivé a sväté príkazy. Evanjelium sa nazýva mečom v tomto zmysle, že zvestovaná pravda vyvoláva nenávisť a odpor.

Tajomná prozreteľnosť, ktorá dovoľuje, aby spravodliví boli prenasledovaní bezbožnými, uvádza ľudí slabej viery do rozpakov. Niektorí z nich majú dokonca sklon prestať dôverovať Bohu, pretože dopúšťa, aby sa najpodlejším ľuďom dobre darilo, zatiaľ čo najlepších a najčistejších sužuje a týra ich krutá moc. Kladú si otázku, ako môže Ten, ktorý je spravodlivý a milosrdný a ktorý je nekonečný vo svojej moci, tolerovať takúto nespravodlivosť a násilie? Toto je otázka, na ktorú nemáme právo. Boh nám dal dostatočné dôkazy svojej lásky a my nemáme právo pochybovať o jeho dobrote len preto, že nie sme schopní pochopiť konanie jeho prozreteľnosti. Spasiteľ predvídal, aké pochybnosti budú trápiť duše jeho učeníkov v čase skúšok a temnoty, preto im povedal: „Pamätajte na slovo, ktoré som vám povedal, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú aj vás prenasledovať.“ (Ján 15,20) Pán Ježiš pre nás vytrpel viac, než koľko môže od zlých ľudí vytrpieť ktorýkoľvek z jeho nasledovníkov. Ľudia, povolaní na to, aby znášali prenasledovanie a mučeníctvo, idú len cestou drahého Božieho Syna.

„Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením.“ (2 Pet 3,9) GC 48 Nezabúda na svoje deti a nezanedbáva ich. Pôsobí, aby zlí ľudia odhalili svoju pravú povahu, aby nikto, kto túži konať podľa jeho vôle, nemusel byť zmätený. Rovnako tak platí i to, že spravodliví sa dostávajú do vyhne utrpenia preto, aby boli očistení, svojím príkladom presvedčili iných o pravdivosti viery a zbožnosti a svojím dôsledným životom odsúdili bezbožných a neveriacich.

Boh dovoľuje, aby sa zlým ľuďom dobre darilo a aby prejavovali svoje nepriateľstvo voči nemu a aby – po naplnení miery svojej neprávosti – mohli všetci ľudia sledovať Božiu spravodlivosť a milosť i v ich záverečnom zničení. Blíži sa deň Božej odplaty, keď všetci, ktorí prestupujú Boží zákon a prenasledujú jeho ľud, dostanú odplatu za svoje činy. Pán potrestá každý prejav krutosti a nespravodlivosti voči svojim verným, akoby bol spáchaný proti samotnému Kristovi.

Pozornosť dnešných cirkví by mala zaujať ešte ďalšia otázka. Apoštol Pavol napísal: „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2 Tim 3,12) Prečo potom, ako sa zdá, prenasledovanie do značnej miery prestalo? Jedinou odpoveďou je to, že sa cirkev prispôsobila svetu, a preto nevzbudzuje nepriateľstvo. Náboženstvo, ktoré dnes bežne sledujeme, nevykazuje čistotu a svätosť, ktorou sa vyznačovala kresťanská viera v dobe Krista a apoštolov. Je to dôsledok ducha kompromisu s hriechom, je to dôsledok ľahostajnosti voči veľkým pravdám zjaveným v Písme, dôsledok nedostatku ozajstnej zbožnosti medzi kresťanmi. Preto je dnes kresťanstvo vo svete také populárne. Keď znovu ožije viera a moc prvotnej cirkvi, ožije i odpor a znovu sa rozhorí oheň prenasledovania.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy