REGISTER KNIHY

29. Pôvod zla - Veľký spor vekov

Audio záznam
Vyhnanie satana a jeho anjelov z neba (Zjavenie12,7-12)

GC 492 Mnohých ľudí znepokojuje otázka, prečo existuje zlo a ako vzniklo. Vidia, ako zlo pôsobí, aké strašné následky prináša v podobe utrpenia a smrti, preto sa pýtajú, ako môže niečo také existovať, keď vládne nekonečne múdry, láskavý a mocný Boh. Narážajú na tajomstvo, na ktoré nenachádzajú vysvetlenie. Neistota a pochybnosti ich zaslepujú natoľko, že nevidia jasne pravdy zjavené v Božom slove, ktoré sú nevyhnutné pre záchranu. Niektorí ľudia sa pri hľadaní odpovede na otázku, prečo existuje zlo, zaoberajú tým, čo nám Boh nezjavil, a preto nenachádzajú odpovede na svoje otázky. Ľudia, ktorí majú sklon pochybovať a filozofovať, tým ospravedlňujú svoj odmietavý postoj k Biblii. Iní nenachádzajú uspokojivé vysvetlenie otázky zla, pretože pretrvávajúce tradície a nesprávne výklady im zatemnili učenie Biblie o tom, aký Boh je, aké sú zásady jeho vlády a ako Boh rieši problém zla a hriechu.

Nie je možné vysvetliť pôvod zla tak, aby sme odôvodnili, prečo vôbec existuje. Môžeme ale získať dostatok informácií nielen o jeho vzniku, ale aj o konečnom riešení otázky zla, aby sa dokázalo, že Boh rieši problém zla láskavo a spravodlivo. GC 493 Nič iné nezdôrazňuje Písmo tak jasne ako skutočnosť, že Boh nenesie zodpovednosť za vznik zla, že vzbura v nebi nevznikla preto, že Boh svojvoľne odňal niektorej bytosti svoju milosť alebo sa dopustil nejakej chyby v riadení vesmíru. Zlo je votrelec, ktorého existenciu nie je možné zdôvodniť. Je tajomné a nelogické, ospravedlňovať zlo znamená obhajovať ho. Keby sme ho mohli ospravedlniť, keby sme našli príčinu jeho vzniku, prestalo by zlo byť zlom. Jedinú definíciu zla, hriechu, nám uvádza Božie slovo: „Hriech je prestúpením zákona.“ (1 Ján 3,4) Je to prejav nepriateľského postoja proti veľkému zákonu lásky, základu Božej vlády.

Skôr ako sa objavilo zlo, v celom vesmíre vládol mier a radosť. Všetko bolo v dokonalom súlade s vôľou Stvoriteľa. Láska k Bohu bola nad všetkým, stvorené bytosti si vzájomne prejavovali nesebeckú lásku. Kristus, Slovo, jednorodený Boží Syn, bol jedno s večným Otcom – jedno v podstate, jedno v povahe, jedno v úmysle – jediná bytosť v celom vesmíre, ktorá mohla poznať všetky Božie plány a úmysly. Prostredníctvom Krista stvoril Otec všetky nebeské bytosti. „Lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti.“ (Kol 1,16) Celé nebo uznávalo vládu Krista rovnako ako vládu Otca.

Pretože zákon lásky je základom Božej vlády, šťastie všetkých stvorených bytostí záviselo od ich dokonalého súladu so vznešenými zásadami spravodlivosti. Boh si praje, aby mu každé stvorenie slúžilo z lásky a úcty, ktoré vyvierajú z vedomého ocenenia Božieho charakteru. Nemá záujem o vynútenú vernosť a oddanosť. Všetkým dáva slobodnú vôľu, aby mu mohli slúžiť dobrovoľne.

Jedna stvorená bytosť sa však rozhodla, že túto slobodu zneužije. Hriech vznikol u toho, koho Boh najviac poctil hneď po Kristovi, kto mocou a slávou prevyšoval ostatných obyvateľov neba. Pred svojím pádom do hriechu bol Lucifer (Svetlonoš) prvým cherubínom, bol svätý a nepoškvrnený. GC 494 „Takto hovorí Pán Hospodin: Ty si pečaťou úmernosti, plný múdrosti a dokonalý čo do krásy. V Edene, v záhrade Božej, si bol; všelijaký kameň drahý ťa pokrýval,... Ty si ten veľký cherub zastierajúci, a odkedy som ťa dal, bol si bohom na svätom vrchu, prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi. Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa, v ktorý si bol stvorený, dokiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť.“ (Ez 28,12-15)

Lucifer mohol mať i naďalej Božiu priazeň, zástupy anjelov by ho boli i ďalej milovali a ctili, mohol používať svoje veľké nadanie pre blaho iných a na oslavu svojho Stvoriteľa. Prorok hovorí: „Tvoje srdce sa povýšilo v tvojej kráse; skazil si svoju múdrosť pre svoju skvelosť.“ (Ez 28,17) Znenazdania však začal Lucifer túžiť po sebavyvýšení. „Vydávaš svoje srdce za srdce podobné srdcu Boha.“ „A veď ty si povedal vo svojom srdci:... vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného zhromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severu; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!“ (Ez 28,6; Iz 14,13.14) Namiesto toho, aby vyvyšoval Boha ako zvrchovaný objekt lásky a vernosti všetkých stvorených bytostí, Lucifer sa usiloval o to, aby si získal ich službu a pocty pre seba. Toto knieža anjelov zatúžilo po pocte, ktorú dal večný Otec svojmu Synovi, a zatúžilo po moci, ktorá patrila výhradne Kristovi.

Celé nebo radostne oslavovalo Stvoriteľa a odzrkadľovalo jeho slávu. Všetci uctievali Boha a všade vládol mier a radosť. No nebeský súlad začal rušiť falošný tón. V mysliach bytostí, ktoré považovali oslavu Boha za to najdôležitejšie, vyvolali snahy po sebavyvyšovaní neblahé predtuchy. Nebeská rada sa snažila Lucifera presvedčiť. Boží Syn ho upozornil na veľkosť, dobrotu a spravodlivosť Stvoriteľa, ako aj na svätosť a nemennosť jeho zákona. Boh ustanovil v nebi poriadok a Lucifer by zneuctil svojho Stvoriteľa a zničil sám seba, keby sa týmto poriadkom neriadil. Ale varovanie vyslovené v nekonečnej láske a milosti, v ňom vyvolalo len odpor. GC 495 Lucifer dovolil, aby ho ovládla žiarlivosť voči Kristovi a začal konať ešte rozhodnejšie.

Lucifer spyšnel svojou slávou, a to živilo jeho túžbu po nadvláde. Pocty, ktoré mu nebešťania preukazovali, nechápal ako Boží dar a nebol za ne vďačný svojmu Stvoriteľovi. Vyžíval sa vo vlastnej sláve a vznešenosti a usiloval o to, aby sa vyrovnal Bohu. Zástupy nebešťanov ho milovali a ctili. Anjeli radostne vykonávali jeho príkazy, bol najviac obdarený múdrosťou a slávou. Za knieža nebies však nebeské bytosti uznávali Božieho Syna, veď bol jedno s Otcom v sile a moci. Kristus sa podieľal na všetkých Božích plánoch, no Lucifer nebol do Božích zámerov zasvätený. Tento mocný anjel sa pýtal: „Prečo má byť Kristus vyšší? Prečo má vznešenejšie postavenie ako ja?“

Opustil svoje miesto v bezprostrednej blízkosti Boha a začal medzi anjelmi zasievať nespokojnosť. Pôsobil tajuplne a skryto. Určitý čas skrýval svoj skutočný úmysel predstieranou úctou k Bohu, no pritom sa snažil vzbudiť nespokojnosť so zákonmi, ktorými sa nebeské bytosti riadili a tvrdil, že sú to zbytočné obmedzenia. Hlásal, že anjeli by sa mali riadiť svojou vlastnou vôľou, pretože sú prirodzene svätí. Snažil sa v nich vyvolať sebaľútosť, keď predstieral, že Boh sa k nemu správal nespravodlivo a to tým, že preukazoval najvyššiu česť Kristovi. Tvrdil, že nechce väčšiu moc a česť, aby sa vyvýšil, ale že chce získať slobodu pre všetkých obyvateľov neba, aby dospeli na vyššiu úroveň svojho bytia.

Boh vo svojom veľkom milosrdenstve dlho znášal Luciferovo správanie. Nezosadil ho z jeho vysokého postavenia hneď, keď prvýkrát prejavil nespokojnosť, no ani potom, keď začal šíriť medzi anjelmi svoje lživé dôvody. GC 496 Znášal ho v nebi ešte dlho. Opätovne mu ponúkal odpustenie pod podmienkou, že uzná svoju chybu a podriadi sa. Boh vynaložil úsilie, aké môže prejaviť len nekonečná láska a nekonečná múdrosť, aby ho presvedčil, že koná nesprávne. Dovtedy v nebi nikto nepoznal nespokojnosť. Lucifer sám na začiatku nevedel, kam ho to zavedie, nepochopil skutočnú podstatu svojich pocitov. Keď sa ukázalo, že jeho nespokojnosť nemá dôvod, Lucifer sa presvedčil, že nie je v práve, že Božie požiadavky sú spravodlivé a mal by ich verejne uznať. Keby to urobil, zachránil by seba i mnohých anjelov. V tom čase sa ešte celkom nezriekol vernosti Bohu. I keď opustil svoje miesto cherubína, Boh by ho iste znovu dosadil na jeho miesto, keby bol ochotný vrátiť sa k nemu, uznať jeho múdrosť a uspokojiť sa s úlohou, ktorú mu Boh vyhradil vo svojom pláne. Pýcha mu však nedovolila, aby sa podriadil. Tvrdohlavo hájil svoje stanovisko, tvrdil, že nepotrebuje činiť pokánie a začal otvorene bojovať proti svojmu Stvoriteľovi.

Všetky svoje vynikajúce schopnosti a sily teraz použil na to, aby oklamal anjelov, ktorí mu podliehali a získal si ich sympatie. Dokonca i to, že ho Kristus varoval a radil mu, prekrútil tak, aby to slúžilo jeho zradným zámerom. Anjelom, ktorí ho vrúcne milovali a najviac mu verili, nahovoril, že s ním Boh zaobchádza nespravodlivo, nectí si jeho postavenie a obmedzuje jeho slobodu. Od nesprávneho výkladu Kristových slov prešiel k ich prekrúcaniu a hrubému falšovaniu. Obvinil Božieho Syna, že ho chce pokoriť pred obyvateľmi neba. Pokúsil sa vyvolať roztržku medzi sebou a anjelmi vernými Bohu. Všetkých, ktorých nedokázal zviesť a pritiahnuť na svoju stranu, obvinil, že im nezáleží na blahu nebeských bytostí. Obviňoval ich presne z toho, čo sám robil. GC 497 Aby podoprel svoje obvinenie, že Boh s ním zaobchádza nespravodlivo, prekrúcal Stvoriteľove slová i jeho činy. Snažil sa zmiasť anjelov rafinovanými dôvodmi o Božích zámeroch. Jednoduché skutočnosti zahalil tajomstvom a zručným prekrúcaním spochybnil i najzrozumiteľnejšie Božie výroky. Jeho pôvodné vysoké postavenie, veľmi úzko späté s Božou vládou, dodávalo jeho výmyslom väčšiu váhu a zviedlo mnohých anjelov, takže sa pripojili k vzbure proti Stvoriteľovi vesmíru.

Boh vo svojej múdrosti dovolil, aby satan pokračoval vo svojom diele, kým nespokojnosť neprerastie do otvorenej vzbury. Bolo potrebné, aby satan úplne rozvinul svoje plány, aby všetci mohli spoznať ich podstatu a skutočné zámery. Lucifer ako pomazaný cherubín zastával vysoké postavenie. Nebeské bytosti ho milovali a on mal na nich veľký vplyv. Božia vláda nezahŕňala len obyvateľov neba, ale aj všetky svety, ktoré Boh stvoril. Satan dúfal, že ak sa mu podarí zatiahnuť do vzbury anjelov, podarí sa mu to aj v prípade ostatných stvorených bytostí. S mimoriadnou obratnosťou predstavoval problém zo svojho hľadiska, svoj cieľ sa snažil dosiahnuť ľsťou a falošnými dôkazmi. Vyvinul veľké úsilie, aby druhých oklamal. Podvodom a klamstvom sa dostal do určitého predstihu. Ani verní anjeli nedokázali odhaliť jeho povahu a rozoznať, kam smeruje jeho pôsobenie.

Satan dostal vysokú poctu a svoje konanie zahalil do takého tajomstva, že i pre anjelov bolo veľmi ťažké odhaliť pravú podstatu jeho vplyvu. Pokiaľ sa hriech celkom nerozvinul, nevyzeral taký zlý, aký v skutočnosti je. Dovtedy sa v Božom vesmíre hriech nevyskytol a bezhriešne bytosti nemali ani tušenie o jeho podstate a zhubnosti. Nemohli vedieť, aké strašné následky bude mať odmietnutie Božieho zákona. Satan spočiatku maskoval svoje pôsobenie zdanlivou vernosťou Bohu. Tvrdil, že obhajuje Božiu česť, stálosť jeho vlády a dobro všetkých obyvateľov neba. GC 498 Medzi svojimi podriadenými anjelmi vyvolával nespokojnosť, ale pritom vzbudzoval dojem, že ju chce odstrániť. Keď žiadal, aby Boh zmenil nariadenia a zákony svojej vlády, robil to pod zámienkou, že tieto zmeny sú nutné pre zachovanie jednoty v nebi.

Boh mohol voči hriechu uplatniť iba spravodlivosť a pravdu. Satan mohol používať také prostriedky, ktoré Boh používať nemôže – lichotenie a lož. Snažil sa sfalšovať Božie slovo a nesprávne vykladať anjelom zámery Božej vlády. Tvrdil, že Boh nie je spravodlivý, keď obyvateľom neba vydáva zákony a nariadenia, a vyžadovaním podriadenosti a poslušnosti stvorených bytostí sa chce sám vyvýšiť. Preto bolo treba jasne ukázať obyvateľom neba i všetkým svetom, že Božia vláda je spravodlivá a jeho zákon dokonalý. Satan vzbudil zdanie, že sa pokúša obhajovať dobro vesmíru. Preto mali všetci pochopiť, aká je jeho skutočná povaha a o čo mu ide. Musel dostať čas, aby sa sám prejavil svojím zlým pôsobením.

Rozkol, ktorý vyvolal v nebi svojím správaním, zvaľoval satan na Boží zákon a vládu. Vyhlasoval, že všetko zlo je výsledkom Božej vlády. Tvrdil, že chce zlepšiť Hospodinovu vládu. Preto bolo treba, aby ukázal podstatu svojich požiadaviek a predviedol, ako budú pôsobiť zmeny Božieho zákona, ktoré navrhoval. Odsúdiť ho budú musieť jeho vlastné činy. Satan tvrdil od začiatku, že nevyvoláva vzburu. Podvodník sa bude musieť odhaliť pred celým vesmírom.

I keď Božia nekonečná múdrosť rozhodla, že nemôže ďalej zostať v nebi, nebol satan zničený. Keďže Boh prijíma len službu lásky, musí oddanosť stvorených bytostí vychádzať z presvedčenia, že Boh je spravodlivý a láskavý. Obyvatelia neba a ostatných svetov neboli pripravení pochopiť podstatu zla a jeho dôsledky, nemohli by zničenie satana chápať ako prejav Božej spravodlivosti a milosti. GC 499 Keby bol satan okamžite zničený, slúžili by Bohu skôr zo strachu než z lásky. Vplyv pôvodcu zla by celkom nevymizol a nebol by úplne odstránený ani duch vzbury. Bolo treba zlo nechať dozrieť. Pre večné dobro celého vesmíru musí satan naplno rozvinúť svoje myšlienky, aby všetky stvorené bytosti mohli poznať skutočnú podstatu jeho vzbury proti Božej vláde a aby Božia spravodlivosť a milosť, i nemennosť Božieho zákona boli navždy obhájené.

Satanova vzbura mala byť naveky poučením pre celý vesmír, stálym svedectvom o podstate hriechu a o jeho strašných následkoch. Pôsobenie satanových myšlienok a ich následky na ľudí i anjelov ukáže, aké plody prináša vzbura proti Božej autorite. Dosvedčí, že šťastie všetkých stvorených bytostí zaisťuje Božia vláda a Boží zákon. Dejiny tohto strašného pokusu o vzburu sa stanú pre všetky stvorené bytosti trvalým varovaním, ktoré ich uchráni, aby nepodľahli klamstvám o podstate zla a budú ich chrániť, aby sa nedopustili zla a nemuseli niesť následky.

Až do konca sporu v nebi sa veľký odbojník neprestával ospravedlňovať. Keď Boh oznámil, že musí byť so všetkými svojimi prívržencami z neba vyhnaný, vodca vzbúrencov otvorene vyhlásil, že pohŕda zákonom Stvoriteľa. Znovu opakoval svoje tvrdenie, že anjeli nepotrebujú žiaden dozor a majú mať slobodu konať podľa svojej vôle, ktorá ich vždy vedie správne. Odsúdil Božie nariadenia ako obmedzovanie slobody a vyhlásil, že chcel dosiahnuť zrušenie zákona, aby obyvateľov neba zbavil tohto obmedzenia a aby mohli dosiahnuť vyšší a vznešenejší stupeň bytia.

Satan a jeho prívrženci jednomyseľne zvaľovali zodpovednosť za svoju vzburu na Krista a vyhlasovali, že keby ich nebol napomínal, nikdy by sa nevzbúrili. GC 500 Keďže pôvodca vzbury a všetci jeho prívrženci zaťato a vyzývavo trvali na svojom postoji, neúspešne sa pokúsili zvrhnúť Božiu vládu a pritom rúhavo tvrdili, že sú obeťami nespravodlivého útlaku, nakoniec boli z neba vyhnaní.

Rovnaký postoj, ktorý spôsobil vzburu v nebi, dodnes podnecuje odpor voči Bohu na zemi. Satan sa správa voči ľuďom podobne, ako sa správal k anjelom. Jeho myšlienky teraz ovládajú ľudí, ktorí odmietajú Boha. Títo ľudia sa podobne ako satan, pokúšajú odstrániť obmedzenia Božieho zákona a sľubujú iným, že prestupovaním Božích požiadaviek získajú slobodu. Ak im niekto hriech vyčíta, vyvoláva to v nich nenávisť a odpor. Keď Božie varovné posolstvá zasiahnu ich svedomie, satan ich zvádza, aby sa obhajovali a snažili získať podporu iných pre svoje správanie. Miesto toho, aby napravili svoje chyby, prejavujú odpor voči tomu, kto ich napomenul, akoby on bol jedinou príčinou všetkých ťažkostí. Od čias spravodlivého Ábela až dodnes sa prejavuje rovnaký odpor proti tým, ktorí sa opovažujú vyčítať im ich hriech.

Satan zvádza ľudí do hriechu práve tým, že im falošne prestavuje Boha, ako to robil v nebi, keď označoval Boha za prísneho a panovačného. A keď sa mu to podarilo, tvrdil, že príčinou pádu človeka do hriechu sú nespravodlivé Božie požiadavky, ktoré zapríčinili aj jeho vzburu.

Večný Boh však zjavuje svoju povahu a sám o sebe hovorí, že je „Hospodin, Hospodin, silný Boh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech, ktorý však nijakým činom nenechá bez trestu vinného“. (2 Moj 34,6.7)

Vyhnaním satana z neba Boh prejavil svoju spravodlivosť a obhájil česť svojej vlády. Keď sa človek dopustil hriechu, pretože podľahol lži odpadlého kniežaťa anjelov, Boh preukázal svoju lásku tým, že dal svojho jednorodeného Syna, aby zomrel za ľudstvo, ktoré padlo do hriechu. V ponuke záchrany človeka sa prejavil Boží charakter. GC 501 Kristov kríž dokazuje celému vesmíru, že Boh nie je zodpovedný za to, že sa Lucifer vydal cestou zla.

Skutočná povaha pôvodcu zla sa naplno odhalila počas zápasu medzi ním a Pánom Ježišom – v čase, keď Spasiteľ žil na tejto zemi. Nič nemohlo satana účinnejšie pripraviť o sympatie anjelov a celého verného vesmíru ako jeho krutý boj proti Vykupiteľovi sveta. Rúhavá žiadosť, aby sa mu Kristus poklonil, jeho trúfalosť, keď vyniesol Krista na vrchol vysokej hory a na strechu svätyne, jeho zákerný návrh, aby Kristus skočil dole, trvalá nenávisť, ktorou ho prenasledoval z miesta na miesto a podnecoval kňazov a ľud, aby odmietli Kristovu lásku a aby nakoniec volali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ – to všetko vzbudzovalo údiv a odpor vesmíru.

Bol to satan, kto navádzal vtedajší svet, aby odmietol Krista. Knieža zla vynaložilo všetku svoju moc a ľstivosť, aby Pána Ježiša zničilo. Satan vedel, že Spasiteľovo milosrdenstvo a láska, jeho súcit a dobrota ukazovali svetu, aký je Boh. Satan sa snažil popierať všetko, čo povedal Boží Syn, a použil ľudí ako svoje nástroje, aby Spasiteľov život naplnil utrpením a zármutkom. Lož a prekrúcanie, ktorým sa snažil mariť dielo Ježiša Krista, nenávisť neposlušných ľudí, kruté obžaloby Spasiteľa, ktorého život bol nedostihnuteľným príkladom služby lásky, to všetko vychádzalo z hlboko zakorenenej pomstychtivosti. Dlho tlmený oheň závisti a zloby, nenávisti a pomsty, sa proti Božiemu Synovi naplno prejavil na Golgote, čo celé nebo sledovalo v nemej hrôze.

Keď Kristus priniesol veľkú obeť a vystúpil na nebesia, odmietol prijať úctu anjelov, kým nepredloží svoju prosbu Otcovi: „Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli.“ (Ján 17,24) GC 502 Vtedy zaznela s nevýslovnou láskou a mocou z Otcovho trónu odpoveď: „A nech sa mu klaňajú všetci anjeli Boží!“ (Žid 1,6) Na Pánu Ježišovi nezostala jediná poškvrna. Keď skončilo jeho poníženie, keď priniesol svoju obeť, bolo mu dané meno nad každé iné meno.

Teraz už bolo jasné, že satan nemá pre svoje previnenie žiadne ospravedlnenie. Odhalil svoju pravú povahu klamára a vraha. Ukázalo sa, že by rovnakého ducha, ktorým ovládal ľudí svojou mocou, prejavil aj v nebi, keby mu bolo dovolené vládnuť jeho obyvateľom. Tvrdil, že prestúpenie Božieho zákona prinesie slobodu a vyššiu úroveň života, ale ukázalo sa, že prináša len otroctvo a skazu.

Satanove lživé obvinenia Božieho charakteru a vlády sa ukázali v pravom svetle. Satan obvinil Boha, že vyžaduje od stvorených bytostí poslušnosť a podriadenosť len preto, aby sa sám vyvyšoval; vyhlásil, že Stvoriteľ vyžaduje od všetkých sebazapieranie, ale sám žiadne obete neprináša. Ukázalo sa, že Vládca vesmíru priniesol pre spásu ľudstva, ktoré padlo do hriechu, najväčšiu obeť, akú môže láska priniesť „v Kristovi mieriac so sebou svet“. (2 Kor 5,19) Ukázalo sa, že Lucifer svojou túžbou po sláve a vláde otvoril dvere pre vstup hriechu, ale Kristus svojou pokorou a poslušnosťou až do smrti hriech zničil.

Boh prejavil svoj odpor voči vzbure. Celé nebo pochopilo, že v odsúdení satana a v záchrane človeka sa prejavila Božia spravodlivosť. Lucifer tvrdil, že ak je Boží zákon nemenný a trest nevyhnutný, musí byť každý priestupník navždy vylúčený z Božej priazne. Vyhlasoval, že hriešne ľudstvo nemôže byť vykúpené, a preto je jeho právoplatnou korisťou. Kristova smrť bola nezvratným dôkazom pre človeka. GC 503 Trest vyžadovaný zákonom padol na toho, ktorý je rovný Bohu, človek teda môže prijať Kristovu spravodlivosť a životom pokánia a pokory zvíťaziť nad mocou satana podobne, ako zvíťazil Boží Syn. Boh zostal spravodlivý a súčasne ospravedlňuje všetkých, ktorí veria v Ježiša Krista.

Ježiš Kristus neprišiel na zem len preto, aby tu trpel a zomrel pre záchranu človeka. Prišiel, aby vyvýšil a zvelebil zákon. (Iz 42,21) Nielen preto, aby obyvatelia tohto sveta správne chápali zákon, ale aby dokázal všetkým svetom vo vesmíre, že Boží zákon je nezmeniteľný. Keby sa požiadavky Božieho zákona dali obísť, Boží Syn by nemusel obetovať svoj život ako trest za jeho prestúpenie. Smrť Ježiša Krista dokazuje nezmeniteľnosť zákona. A obeť, ku ktorej Otca i Syna viedla nekonečná láska, aby hriešnici mohli byť zachránení, ukazuje celému vesmíru – a nič iného to nemohlo lepšie ukázať ako plán vykúpenia – že spravodlivosť a milosrdenstvo sú základom Božieho zákona a vlády.

Pri konečnom súde sa ukáže, že hriech sa nedá ospravedlniť. Keď sa Sudca celej zeme opýta satana: „Prečo si sa vzbúril proti mne a prečo si ma olúpil o občanov môjho kráľovstva?“, pôvodca zla nebude mať žiadne odôvodnenie. Všetky ústa zostanú zavreté a všetky zástupy vzbúrencov onemejú.

Golgotský kríž hlása, že zákon je nezmeniteľný a súčasne názorne ukazuje celému vesmíru, že „odplatou za hriech je smrť“. (Rim 6,23) V smrteľnom zvolaní Spasiteľa „Dokonané je“ zaznel satanovi umieračik. Dlhotrvajúci veľký spor bol s konečnou platnosťou rozhodnutý a bolo zaručené konečné odstránenie zla. Boží Syn prešiel bránami smrti, „aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla“. (Žid 2,14) Túžba po vyvýšení priviedla Lucifera k vyhláseniu: „Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha... budem podobný Najvyššiemu!“ Boh mu odpovedal: „Obrátim ťa na popol na zemi... a nebude ťa nikdy viacej až naveky.“ (Iz 14,13.14; Ez 28,18.19) GC 504 Keď príde „deň, ktorý horí ako pec, v ktorom budú... všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý príde, hovorí Hospodin zástupov, takže im neponechá ani koreňa, ani haluzi“. (Mal 4,1)

Celý vesmír pozná podstatu i následky hriechu. Konečné a dokonalé odstránenie hriechu, ktoré by na začiatku vzbudilo v anjeloch strach a zneuctilo by Boha, teraz ospravedlní Božiu lásku a upevní jeho česť pred všetkými bytosťami vesmíru, ktoré s nadšením plnia Božiu vôľu a majú v srdciach Boží zákon. Zlo sa už nikdy neobjaví. Božie slovo sľubuje: „Nepovstane súženie dvakrát.“ (Náh 1,9) Stvorené bytosti budú ctiť Boží zákon, ktorý satan označil za otrocké bremeno, ako zákon slobody. Prešli skúškou a obstáli v nej. Navždy zostanú verní Bohu, ktorý im ukázal, že podstatou jeho povahy je nesmierna láska a nekonečná múdrosť.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy