REGISTER KNIHY

25. Nezmeniteľnosť Božieho zákona - Veľký spor vekov

Audio záznam
Boží zákon – Desať Božích prikázaní

GC 433 „A otvoril sa chrám Boží, ktorý je na nebi a ukázala sa truhla jeho zmluvy v jeho chráme.“ (Zj 11,19) Schránka čiže truhla Božej zmluvy je vo svätyni svätých, v druhom oddelení svätyne. Pri službe v pozemskom svätostánku, ktorý je „obrazom a tôňou nebeských vecí“, vstupoval veľkňaz do tohto oddelenia iba na veľký Deň zmierenia, aby očistil svätyňu. Preto oznámenie, že sa otvoril Boží chrám na nebi a bolo vidieť truhlu jeho zmluvy, odkazuje na otvorenie svätyne svätých v nebeskej svätyni v roku 1844, keď tam vstúpil Kristus, aby vykonal záverečné dielo zmierenia. Ľudia, ktorí vierou sledovali svojho Veľkňaza, keď začal svoju službu vo svätyni svätých, postrehli aj truhlu Božej zmluvy. Štúdiom svätyne pochopili zmenu v službe Spasiteľa a poznali, že teraz slúži pred truhlou Božej zmluvy a ponúka svoju krv za hriešnikov.

Truhla v pozemskom svätostánku ukrývala dve kamenné dosky, na ktorých boli vyryté prikázania Božieho zákona. Truhla obsahovala iba dosky zákona a prítomnosť Božích prikázaní jej dodávala hodnotu a svätosť. Keď sa na nebi otvoril Boží chrám, veriaci zahliadli truhlu Božej zmluvy. GC 434 V nebeskej svätyni svätých je uchovaný Boží zákon – zákon, ktorý Boh vydal počas dunenia hromov na Sinaji a napísal svojim vlastným prstom na kamenné dosky.

Boží zákon v nebeskej svätyni je veľký originál. Prikázania zaznamenané na kamenných doskách a zapísané Mojžišom do kníh sú jeho presným opisom. Ľudia, ktorí prijali túto dôležitú pravdu, pochopili svätosť a nemennosť Božieho zákona. Pochopili ako nikdy predtým význam Spasiteľových slov: „Dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona.“ (Mat 5,18) Boží zákon je zjavením Božej vôle a prejavom jeho charakteru, preto musí trvať naveky „ako verný svedok na nebi“. Boh nezrušil ani jediné prikázanie, nezmenil ani jediné písmeno alebo háčik. Žalmista hovorí: „Hospodine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach.“ „Lebo Hospodin je spravodlivý; miluje spravodlivosť; jeho tvár zrie úprimného.“ (Ž 119,89; 11,7)

Uprostred Desatora je zapísané štvrté prikázanie, ako bolo pôvodne ohlásené: „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, tvoj sluha, ani tvoja dievka, ani tvoje hovädo, ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“ (2 Moj 20,8-11)

Boží Duch zapôsobil na srdce ľudí, ktorí študovali Písmo. Došli k presvedčeniu, že nevedome prestupovali toto prikázanie, pretože nesvätili deň odpočinku Boha Stvoriteľa. Začali hľadať dôvody, ktoré viedli k zachovávaniu prvého dňa týždňa – nedele – namiesto dňa, ktorý posvätil Boh. V Biblii nenašli jediný podklad o tom, že by Boh zrušil štvrté prikázanie alebo preniesol požehnanie zo soboty na iný deň. GC 435

Úprimne sa snažili poznať a naplniť Božiu vôľu. Keď poznali, že prestupujú Boží zákon, pocítili hlbokú bolesť v srdci a prejavili svoju vernosť Bohu tým, že začali zachovávať Božiu svätú sobotu.

Niektorí ľudia vynaložili mnoho úprimného úsilia, aby ich presvedčenie vyvrátili. Adventným veriacim bolo zrejmé, že ak je pozemská svätyňa kópiou nebeskej svätyne, potom zákon uložený v pozemskej truhle je presným opisom zákona uloženého v nebi, a teda prijať pravdu o nebeskej svätyni znamená uznať požiadavky Božieho zákona, teda i záväznosť zachovávania soboty podľa štvrtého prikázania. To je dôvod, prečo sa prejavil taký rozhorčený a rozhodný odpor proti výkladu Písma, ktorý objasňoval Kristovu službu v nebeskej svätyni. Ľudia sa pokúšali zavrieť dvere, ktoré Boh otvoril, a otvoriť dvere, ktoré Boh zavrel. Pán, ktorý „otvára a nikto nezaviera, zaviera a nikto neotvára“, vyhlásil: „Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere a nikto ich nemôže zavrieť.“ (Zj 3,7.8) Kristus otvoril dvere tým, že začal službu vo svätyni svätých. Z otvorených dverí nebeskej svätyne zažiarilo svetlo a ukázalo nám, že zákon, ktorý je tam uložený, obsahuje aj štvrté prikázanie. Čo Boh ustanovil, človek nemá právo zrušiť.

Ľudia, ktorí prijali poznanie o príhovornej službe Ježiša Krista a o nemennosti Božieho zákona, pochopili, že tieto pravdy obsahuje kniha Zjavenie, 14. kapitola. Posolstvo uvedenej kapitoly obsahuje trojnásobné varovanie (pozri dodatok č. 40) a malo pripraviť obyvateľov zeme na druhý príchod Pána Ježiša. Správa „prišla hodina jeho súdu“ ukazuje na záverečné dielo Kristovej služby pre záchranu ľudstva. GC 436 Oznamuje pravdu, ktorá musí zaznievať, dokiaľ Spasiteľ neukončí službu Obhajcu a nevráti sa na túto zem, aby vzal svoj ľud k sebe. Súd, ktorý sa začal v roku 1844, musí pokračovať tak dlho, kým sa nerozhodne o osude všetkých ľudí, živých i mŕtvych, preto potrvá až do konca doby milosti. Aby sa ľudia mohli pripraviť na to, aby na súde obstáli, posolstvo ich vyzýva: „Bojte sa Boha a dajte mu slávu,... a klaňajte sa tomu, ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd.“ Aký bude výsledok prijatia týchto posolstiev, vyplýva zo slov: „Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu.“ (Zj 14,7.12) Je nevyhnutné, aby sa ľudia zachovávaním Božieho zákona pripravili na súd. Podľa tohto zákona bude pri súde Boh posudzovať povahu ľudí. Apoštol Pavol napísal: „Všetci, ktorí hrešili pod zákonom, budú zákonom odsúdení... v deň, keď bude Boh súdiť skryté veci ľudí.“ A dodáva: „Činitelia zákona budú ospravedlnení.“ (Rim 2,12-16) Človek potrebuje vieru, aby mohol plniť Boží zákon, pretože „bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu“. „A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Žid 11,6; Rim 14,23)

Posolstvo prvého anjela vyzýva ľudí, aby sa „báli Boha a vzdali mu česť“, aby ho uctievali ako Stvoriteľa neba a zeme. Naplniť to môžu iba poslušnosťou jeho zákona. Kniha Kazateľ radí: „Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka.“

(Kaz 12,13) Keď človek neplní Božie prikázania, Pán nemôže od neho prijímať ani prejav úcty. „Lebo toto je tá láska Božia, aby sme zachovávali jeho prikázania.“ „Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.“ (1 Ján 5,3; Prísl 28,9)

Povinnosť uctievať Boha vyplýva z toho, že Boh je Stvoriteľ a jemu majú vďačiť všetci za to, že existujú. Kedykoľvek Biblia uvádza, že Boh má nárok na úctu a uctievanie pred pohanskými modlami, vždy to zdôvodňuje poukazom na jeho stvoriteľskú moc. GC 437 „Lebo všetci bohovia národov sú modlami; ale Hospodin učinil nebesia.“ (Ž 96,5) „A teda komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý. Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril?“ „Lebo takto hovorí Hospodin, Stvoriteľ nebies a on je Boh, tvorca zeme a jej učiniteľ... Ja Hospodin a niet viacej“ iného. (Iz 40,25.26; 45,18) Žalmista vyhlásil: „Vedzte, že on, Hospodin, je Boh, on nás učinil, a jeho sme.“ „Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom.“ (Ž 100,3; 95,6) Nebeské bytosti uctievajú Boha a udávajú dôvod, prečo to považujú za svoju povinnosť: „Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú a boli stvorené.“ (Zj 4,11)

V 14. kapitole Zjavenia je výzva, aby ľudia uctievali Stvoriteľa. Proroctvo ďalej popisuje skupinu ľudí, ktorí na základe trojnásobného posolstva zachovávajú Božie prikázania. Jedno z prikázaní priamo poukazuje na Boha ako Stvoriteľa. V štvrtom prikázaní sa totiž hovorí: „Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, tvoj sluha, ani tvoja dievka, ani tvoje hovädo, ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“

(2 Moj 20,10.11) O sobote nechal Pán napísať, že je „znamením... aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh“. (Ez 20,20) Dôvod znie: „Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem a siedmeho dňa prestal a oddýchol si.“ (2 Moj 31,17)

„Význam soboty ako pamätníka stvorenia spočíva v tom, že stále sprítomňuje skutočný dôvod, prečo Bohu náleží úcta“ – pretože je Stvoriteľ a my sme jeho stvorenie. „Sobota je preto pravým základom bohoslužby, lebo učí túto veľkú pravdu účinnejšie než čokoľvek iné.

GC 438 Pravý dôvod pre uctievanie Boha – nielen pre uctievanie siedmeho dňa, ale pre uctievanie Boha vôbec – je daný rozdielom medzi Stvoriteľom a jeho stvorením. Táto úžasná skutočnosť nemôže nikdy zostarnúť a nesmie upadnúť do zabudnutia.“ (J. N. Andrews, Dejiny soboty, kap. 27) Preto Boh ustanovil sobotu už v raji, aby túto pravdu ľuďom pripomínal navždy. Pokiaľ skutočnosť, že Boh je náš Stvoriteľ, bude dôvodom, prečo ho máme uctievať, potiaľ bude sobota znamením a pamätníkom tejto skutočnosti. Keby všetci ľudia zachovávali sobotu, usmerňovala by ich myšlienky a pocity k Stvoriteľovi ako k predmetu úcty i uctievania a nikdy by sa z nich nestali modlári, odpadlíci a neveriaci. Zachovávanie soboty je znamením vernosti pravému Bohu, tomu, „ktorý učinil nebo i zem i more i pramene vôd“. (Zj 14,7) Z toho vyplýva, že posolstvo, ktoré vyzýva ľudí, aby uctievali Boha a zachovávali jeho prikázania, ich zvlášť vyzýva k tomu, aby dodržiavali štvrté prikázanie.

Okrem ľudí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú vieru Ježišovu, predstavuje posolstvo tretieho anjela ďalšiu skupinu a proti jej bludom dôrazne varuje: „Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína hnevu Božieho.“ (Zj 14,9.10) Na porozumenie uvedeného posolstva je potrebné správne pochopiť použité symboly. Čo predstavuje šelma, obraz a pečať, čiže znamenie?

Séria proroctiev, ktoré používajú uvedené symboly, sa začína v 12. kapitole knihy Zjavenia drakom, ktorý sa pokúsil zabiť Krista pri jeho narodení. V Zjavení 12,9 sa vysvetľuje, že drak je satan. To on podnietil Herodesa, aby sa snažil Ježiša zabiť. Hlavným satanovým nástrojom v boji proti Kristovi a jeho ľudu v prvých storočiach kresťanskej éry bola rímska ríša a jej prevládajúce pohanské náboženstvo. Preto drak, aj keď predovšetkým predstavuje satana, na druhom mieste symbolizuje pohanský Rím. GC 439

Zjavenie 13,1-10 popisuje inú šelmu, ktorá bola „podobná pardovi“ (leopardovi). Drak jej dal „svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc“. Tento symbol podľa názoru väčšiny protestantov predstavuje pápežstvo, ktoré prevzalo moc, vládu a autoritu predošlej pohanskej rímskej ríše. O šelme podobnej leopardovi sa hovorí: „A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania... A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stanu i tým, ktorí stánia na nebi. A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom i národom.“ Tento opis sa takmer doslovne zhoduje s opisom malého roku zo 7. kapitoly knihy Daniel a nepochybne predstavuje pápežstvo.

„A bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov.“ „A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť.“ Ďalej prorok uvádza: „Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom.“ Štyridsaťdva mesiacov je tri a pol roka, čiže 1260 dní zo 7. kapitoly knihy Daniel, je to doba, počas ktorej mala pápežská moc utláčať Boží ľud. Toto obdobie, ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, začalo nadvládou pápežstva v roku 538 po Kr. a končilo v roku 1798. V uvedenom roku francúzska armáda zajala pápeža, a pápežská moc tým utrpela smrteľnú ranu. Splnilo sa proroctvo: „Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia.“

Potom proroctvo uvádza ďalší symbol. Prorok píše: „A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým.“ (Zj 13,11) Vzhľad tejto šelmy, ako aj spôsob jej vzniku naznačuje, že predstavuje mocnosť, ktorá sa líši od predchádzajúcej. Boh predstavil prorokovi Danielovi veľké kráľovstvá, ktoré vládli svetu ako divé šelmy. GC 440 Vznikali postupne, keď „štyri nebeské vetry sa vyrútili na veľké more“. (Dan 7,2)

V 17. kapitole Zjavenia anjel vysvetlil, že „vody“ predstavujú „ľudí, zástupy, národy a jazyky“. (Zj 17,15) Vetry sú symbolom vojen a bojov. Štyri nebeské vetry bojujúce na veľkom mori znázorňujú dobyvačné vojny a prevraty, ktorými sa jednotlivé kráľovstvá dostávali k moci.

Ale šelma s rohmi baránka „vystupovala zo zeme“. Táto mocnosť nemusela poraziť iné národy, aby sa postavila na ich miesto. Predstavený národ musel vzniknúť na dosiaľ neobývanom území, postupne a pokojne vyrásť na veľký národ. Niečo také sa nemohlo stať v Starom svete, preľudnenom, medzi súperiacimi národmi, v rozbúrenom mori národov, davov, rás a jazykov. Túto mocnosť musíme hľadať na západnej pologuli.

Ktorý národ Nového sveta nadobúdal moc v roku 1798, začal silnieť, mohutnieť a pútať pozornosť sveta? Výklad symbolu je jednoznačný. Jediný národ zodpovedá údajom tohto proroctva. Sú to Spojené štáty americké. Keď rečníci a dejepisci opisujú vznik a vzostup tohto národa bez toho, aby si to uvedomovali, opakujú myšlienky a skoro doslovné znenie prorockého opisu. Šelma podľa proroctva „vystúpila zo zeme“. Niektorí prekladatelia uvádzajú, že slovo „vystúpila“ znamená doslova „vypučala alebo vyrástla ako rastlina“. A ako sme už uviedli, musel tento národ vzniknúť na dosiaľ neobývanom území. Významný spisovateľ opisuje vznik Spojených štátov a hovorí o „tajomstve ich vzniku z ničoho“. Vraví: „Nehlučne ako semienko sme vyrástli na veľmoc.“ (G. A. Townsend, The, New World Compared with the Old, str. 462) Dublinský denník písal v roku 1850 o Spojených štátoch ako o podivuhodnej mocnosti, ktorá „sa zrodila“ a „v tichosti krajiny nadobúdala denne na sile a hrdosti“. (The Dublin Nation) GC 441 Edward Everett povedal v kázni o otcoch pútnikov, zakladateľov tohto národa slová: „Hľadali nejaké odľahlé miesto, v ktorého skrytosti a odľahlosti by boli bezpeční a kde by malá cirkev z Leydenu mohla prežívať slobodu svedomia. Pozrite na rozsiahle územie, ktoré dobyli bez boja,... vztýčili tam zástavu kríža.“ (Prejav prednesený v Plymouthe Massachusetts, 22. decembra 1824, str. 11)

„Mala dva rohy, podobné Baránkovým.“ Rohy podobné baránkovým naznačujú mladosť, nevinnosť a láskavosť. Výstižne charakterizujú Spojené štáty v období, ktoré prorok videl ako čas ich vzniku v roku 1798. Mnohí kresťanskí vyhnanci, ktorí ako prví prišli do Ameriky a tam hľadali útočisko pred útlakom kráľov a neznášanlivosťou kňazov, chceli založiť vládu na pevnom základe občianskej a náboženskej slobody. Svoje názory vyjadrili v Deklarácii nezávislosti zásadou, že „všetci ľudia sa narodili seberovní a majú neodvolateľné právo na život, slobodu a úsilie o šťastie“. Ústava zaručuje všetkým ľuďom právo na sebaurčenie. Predpokladá, že všeobecným hlasovaním zvolení zástupcovia budú vydávať zákony a riadiť sa nimi. Ústava zaručila aj náboženskú slobodu a každý mohol uctievať Boha podľa vlastného svedomia. Základnými zásadami národa sa stali republikánstvo a protestantizmus. Tieto princípy sú tajomstvom moci a úspechu Spojených štátov amerických. Utláčaní a pokorovaní ľudia z celého kresťanského sveta sa obracali k tejto krajine so záujmom a nádejou. Milióny ľudí sa vydalo k jej brehom a Spojené štáty sa zaradili medzi najmocnejšie národy sveta.

Šelma s baránkovými rohmi ale „hovorila ako drak“. „A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená..., káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila.“ (Zj 13,11-14) GC 442

Barančie rohy a dračí hlas symbolickej šelmy predstavujú zásadný rozpor medzi tým, čo takto predstavený národ hovorí a čo robí. „Hovorenie“ národa predstavuje rozhodnutie jeho zákonodarných a súdnych orgánov. V nich sa popierajú liberálne a mierové zásady, ktoré si tento národ vytýčil ako základ svojej politiky. Predpoveď, že bude hovoriť „ako drak“ a bude vykonávať „všetku moc prvej šelmy“ jasne naznačuje, že v tomto národe vyrastie neznášanlivosť a prenasledovanie ako v mocnostiach, ktoré predstavuje drak a šelma podobná leopardovi. Proroctvo, že dvojrohá šelma bude nútiť „zem i tých, ktorí bývajú na nej, aby sa klaňali prvej šelme“, naznačuje, že táto mocnosť silou presadí určité nariadenia, ktorými poctí pápežstvo.

Toto nariadenie bude v priamom rozpore so zásadami jej vlády, jej slobodnými inštitúciami, jasnými princípmi obsiahnutými v Deklarácii nezávislosti, s duchom ústavy. Zakladatelia Spojených štátov sa rozumne snažili zabrániť štátnej moci zasahovať do záležitostí cirkvi, pretože by to nevyhnutne viedlo k neznášanlivosti a k prenasledovaniu. Podľa Ústavy „kongres nevydá zákon, ktorým by sa zavádzalo náboženstvo alebo ktorým by sa zakazovalo jeho slobodné vyznávanie. A na prijatie do akejkoľvek verejnej funkcie sa v Spojených štátoch nebude žiadať žiadne osvedčenie o náboženskej príslušnosti.“ Štátne úrady môžu niečo v oblasti náboženstva nariadiť len vtedy, ak bude hrubým spôsobom ohrozená zásada národnej slobody. Rozpor medzi zásadami a správaním nie je väčší, ako ho vyjadruje proroctvo. Šelma s barančími rohmi je síce na pohľad čistá, láskavá a neškodná, ale pritom hovorí ako drak.

„Káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme.“ Tým je jasne uvedená forma vlády, ktorej zákonodarná moc spočíva v ľudských rukách. GC 443 Je to najpriliehavejšie potvrdenie toho, že uvedené proroctvo označuje Spojené štáty.

Koho predstavuje obraz šelmy? Ako má vyzerať? Ide o napodobeninu prvej šelmy, ktorú zhotoví šelma s dvoma rohmi. Hovorí sa o nej, že je obrazom šelmy. Aby sme poznali, ako obraz vyzerá a ako má byť vytvorený, musíme preskúmať charakteristiku prvej šelmy – pápežstva.

Keď prvotná cirkev opustila jednoduchosť evanjelia a prijala pohanské obrady a zvyklosti, prestala byť čistou cirkvou Ježiša Krista, stratila Ducha Božieho a Božiu moc. Hľadala podporu v svetskej moci, aby mohla ovládať svedomie ľudí. Výsledkom bolo pápežstvo, cirkev, ktorá ovládla štátnu moc a používala ju na presadzovanie svojich zámerov – zvlášť na trestanie „kacírstva“. Ak majú Spojené štáty vytvoriť obraz šelmy, musí náboženská moc ovládnuť štátnu správu tak, že ju cirkev bude využívať na uskutočňovanie svojich cieľov.

Kedykoľvek cirkev získala svetskú moc, použila ju na trestanie ľudí, ktorí sa odklonili od jej učenia. Protestantské cirkvi, ktoré sa riadili vzorom Ríma tým, že sa spájali so svetskými vládami, prejavovali podobnú snahu obmedziť slobodu svedomia. Príkladom toho je dlhodobé prenasledovanie inak zmýšľajúcich členov anglikánskej cirkvi. V 16. a 17. storočí boli tisíce inak zmýšľajúcich kazateľov nútení opustiť svoje zbory a mnohí z nich, kazatelia i prostí členovia boli trestaní pokutami, väzením, mučením i popravami.

Odpadnutie viedlo ranú cirkev k tomu, že hľadala oporu v svetskej moci, a tým pripravila cestu pre vznik pápežstva – šelmy. Apoštol Pavol napísal, že nastane odpadnutie a objaví sa „človek hriechu“. (2 Tes 2,3) GC 444 Odpadnutie v cirkvi pripraví teda cestu na vznik obrazu šelmy.

Biblia hovorí, že pred druhým príchodom Pána Ježiša nastane náboženský úpadok, podobný náboženskému úpadku v prvých storočiach. „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nesmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli.“

(2 Tim 3,1-5) „Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov.“ (1 Tim 4,1) Satan bude pôsobiť „so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi“. Ľudia, ktorí „neprijali lásky pravdy, aby boli spasení“, budú ponechaní „mocnému pôsobeniu bludu, aby uverili lži“.

(2 Tes 2,9-11) Keď nastane takýto náboženský úpadok, prinesie rovnaké ovocie, aké splodil v prvých storočiach.

Niektorí ľudia pokladajú veľkú odlišnosť vyznaní medzi protestantskými cirkvami za istý dôkaz toho, že ani násilím nemožno tieto cirkvi zjednotiť. Už roky je možné pozorovať v protestantských cirkvách silnú a stále rastúcu snahu dosiahnuť jednotu na základe spoločných vieroučných bodov. Na dosiahnutie takejto jednoty by museli byť nutne vynechané rozdielne vieroučné body, i keby boli z biblického hľadiska akokoľvek dôležité.

Karol Beecher, významný americký kazateľ, vo svojej kázni z roku 1846 povedal, že duchovenstvo „evanjelikálnych protestantských cirkví“ je „od počiatku pod silným tlakom čisto ľudského strachu, žije, pracuje a dýcha v prostredí celkom skazenom a musí sa v každej hodine obracať k nižšej zložke svojej povahy, aby nutne nehovorilo o pravde a sklonilo sa pred mocou odpadlíctva. GC 445 Neprežil niečo podobné už Rím? Neprežívame rovnaký vývoj ako rímska cirkev? Aký máme výhľad? Ďalší všeobecný koncil. Svetové cirkevné zhromaždenie. Evanjelická aliancia a všeobecné jednotné vyznanie viery.“ (Kázeň „The Bible a Sufficiend Creed“, prednesená vo Fort Wayne, Indiana, dňa 22. februára 1846) Keď k tomu všetkému dôjde, bude chýbať už len krok, aby sa úplná jednota presadila násilím.

Keď sa predstavitelia cirkví Spojených štátov zjednotia v rovnakých bodoch vierouky a ovplyvnia štát, aby presadil ich nariadenia a podporil ich ustanovenia, protestantská Amerika tak vytvorí obraz rímskej cirkevnej vlády a nevyhnutným dôsledkom bude zavedenie civilných trestov pre tých, ktorí sa nepodvolia.

Šelma s dvoma rohmi „pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť, ani predať iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy, alebo počet jej mena“. (Zj 13,16.17) Varovanie tretieho anjela znie: „Jestli sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína hnevu Božieho...“ „Šelma“, o ktorej hovorí toto varovanie – uctievaniu ktorej núti dvojrohá šelma – je prvá šelma, podobná leopardovi z 13. kapitoly Zjavenia, to znamená pápežstvo. „Obraz šelmy“ predstavuje formu odpadlíckeho protestantizmu, ktorá vznikne, keď budú protestantské cirkvi hľadať pomoc štátu na presadzovanie svojej vierouky. Ostáva ešte vysvetliť termín „znamenie šelmy“.

Proroctvo varuje pred uctievaním šelmy a jej obrazu a hovorí: „Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu.“ (Zj 14,12) Ľudia, ktorí zachovávajú Božie prikázania, sú vykreslení ako protiklad tých, ktorí uctievajú šelmu, jej znamenie a prijímajú jej pečať. Z toho vyplýva, že zachovávanie Božieho zákona na jednej strane a jeho nerešpektovanie na strane druhej rozlíši ctiteľov Boha od ctiteľov šelmy. GC 446

Zvláštnym poznávacím znamením šelmy a jej obrazu je prestupovanie Božích prikázaní. O malom rohu, čiže o pápežstve, prorok Daniel napísal: „Bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon.“ (Dan 7,25) Apoštol Pavol označuje tú istú mocnosť slovami „človek hriechu“, ktorý sa bude vyvyšovať nad Boha. Jedno proroctvo dopĺňa druhé. Pápežstvo sa mohlo vyvyšovať nad Boha jedine tým, že zmenilo Boží zákon. Kto bude vedome zachovávať zmenený zákon, bude vzdávať najvyššiu poctu moci, ktorá zmenu uskutočnila. Poslušnosť pápežských zákonov bude znamením vernosti pápežovi namiesto vernosti Bohu.

Pápežstvo sa pokúsilo zmeniť Boží zákon. Druhé prikázanie, ktoré zakazuje uctievanie obrazov a sôch, zo zákona vypustilo a štvrté prikázanie pozmenilo tak, že nariaďuje zachovávať prvý deň v týždni – nedeľu – miesto siedmeho dňa, soboty. Obhajcovia pápežstva ale tvrdia, že druhé prikázanie vypustili preto, že je už obsiahnuté v prvom prikázaní a je vlastne zbytočné. Všetkých sa snažia presvedčiť, že vykladajú zákon presne tak, ako chcel Boh, aby sme mu rozumeli. Podľa nich to predsa nemôže byť zmena predpovedaná prorokom. No prorok hovorí o úmyselnej a zámernej zmene: „A bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon.“ Zmena štvrtého prikázania zodpovedá presne prorockej formulácii. Takúto zmenu uskutočnila iba rímska cirkev. Tým sa pápežská moc zjavne povýšila nad Boha.

Praví ctitelia Boha sa budú vyznačovať najmä zachovávaním štvrtého prikázania, pretože je znamením Božej stvoriteľskej moci a svedectvom, že Boh má právo na to, aby ho človek uctieval. Ctitelia šelmy sa naopak budú vyznačovať tým, že sa budú snažiť odstrániť tento pamätník Stvoriteľa a budú vyvyšovať ustanovenia Ríma. Práve v otázke nedele pápežstvo prvýkrát začalo presadzovať svoje opovážlivé požiadavky (pozri dodatok č. 41) a prvýkrát žiadalo štátnu moc o podporu, aby vynútilo zachovávanie nedele ako „Pánovho dňa“.

GC 447 Keď Biblia hovorí o „Pánovom dni“, hovorí vždy o sobote, nie o nedeli. Ježiš Kristus povedal: „Takže Syn človeka je Pánom i soboty.“ (Mar 2,28) Štvrté prikázanie hovorí: „Ale siedmy deň je sobota Hospodina.“ Ústami proroka Izaiáša označuje Hospodin sobotu ako „deň mojej svätosti“. (Iz 58,13)

Často opakované tvrdenie, že sobotu zmenil Ježiš Kristus, vyvracajú jeho vlastné slová. V Kázni na vrchu Pán Ježiš vyhlásil: „Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo amen vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. Ktokoľvek by teda zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve.“ (Mat 5,17-19)

Protestanti všeobecne uznávajú, že Písmo neposkytuje oprávnenie na zmenu soboty. Jednoznačne to priznáva tlač vydávaná americkými spoločnosťami „American Tract Society“ a „American Sunday School Union“. Jedna z týchto publikácií priznáva, že „Nový zákon nikde výslovne neprikazuje zachovávanie nedele, prvého dňa týždňa, ani nedefinuje zásady, ktoré sa na ňu vzťahujú“. (George Elliott, The Abiding Sabbath, str. 184)

Iná protestantská publikácia uvádza: „Až do Kristovej smrti nedošlo k žiadnej zmene dňa odpočinku“ a „z textu Nového zákona je zrejmé, že (apoštolovia) nedali výslovný príkaz, aby bol zrušený siedmy deň – sobota, a zachovávaný prvý deň týždňa“. (A. E. Waffle, The Lord’s Day, str. 186-188)

Rímski katolíci priznávajú, že sobotu zmenila ich cirkev, a vyhlasujú, že zachovávaním nedele uznávajú protestanti autoritu rímskej cirkvi. GC 448 V Katolíckom katechizme kresťanského náboženstva sa v odpovedi na otázku, ktorý deň sa má zachovávať podľa štvrtého prikázania, hovorí: „Podľa Starého zákona bola sviatočným dňom sobota; ale cirkev, poučená Ježišom Kristom a vedená Božím Duchom, nahradila sobotu nedeľou, takže teraz svätíme prvý a nie siedmy deň. Nedeľa teraz nahrádza deň Pánov a je Pánovým dňom.“

Katolícki pisatelia ako dôkaz autority katolíckej cirkvi uvádzajú „práve preloženie odpočinku zo soboty na nedeľu, čomu sa podriaďujú aj protestanti;... lebo zachovávaním nedele uznávajú autoritu cirkvi zavádzať sviatky a ich nerešpektovanie považovať za hriech“.

(Henry Tuberville, An Abridgment of the Christian Doctrine, str. 58) Čo iného môže predstavovať zmena soboty než znamenie či pečať moci rímskej cirkvi – „znamenie šelmy“?

Rímska cirkev sa nevzdala svojich nárokov na pozemskú vládu. Ak svet a protestantské cirkvi prijímajú deň odpočinku ustanovený touto cirkvou a odmietajú biblickú sobotu, uznávajú vlastne jej mocenské nároky. Aj keď sa pritom odvolávajú na tradície alebo na autoritu cirkevných otcov, popierajú práve tú zásadu, ktorá ich delí od Ríma, že totiž „Biblia, a jedine Biblia, je náboženskou autoritou protestantov“. Katolíci môžu sledovať, ako sa tieto cirkvi samy klamú a úmyselne zatvárajú oči pred skutočnosťou. Keď hnutie, ktoré sa snaží presadiť vynútené zachovávanie nedeľného odpočinku, nachádza kladný ohlas, môže sa tešiť a veriť, že časom sa možno celý protestantský svet vráti späť pod zástavu rímskej cirkvi.

Katolíci vyhlasujú, že „keď protestanti zachovávajú nedeľu, uznávajú tým proti svojej vôli autoritu katolíckej cirkvi“. (Msgr. Segur, Plain Talk About the Protestantism of Today, str. 213) Keď si protestantské cirkvi vynucujú zachovávanie nedele, nútia tým vlastne uctievať pápežstvo, šelmu. GC 449 Kto pozná požiadavku štvrtého prikázania, a napriek tomu sa nerozhodne zachovávať pravý, ale falošný deň odpočinku, uctieva moc, ktorá ho ustanovila. Tým, že cirkvi vynucujú náboženskú povinnosť prostredníctvom štátnej moci, vytvárajú obraz šelmy. Preto vynútené zachovávanie nedele v Spojených štátoch bude vynúteným uctievaním šelmy a jej obrazu.

Kresťania v minulosti zachovávali nedeľu a domnievali sa, že tým zachovávajú biblickú sobotu. I dnes sú ešte v každej cirkvi, nevynímajúc rímskokatolícku cirkev, skutoční kresťania, ktorí úprimne veria, že nedeľa je Bohom ustanovený deň odpočinku. Boh prijíma ich úprimnosť a poctivosť. Keď však bude zachovávanie nedele prikázané zákonom a svet bude oboznámený s tým, že sobota je pravým dňom odpočinku, potom bude každý, kto bude prestupovať Božie prikázania a bude počúvať príkazy vydané Rímom, uctievať pápežstvo viac než Boha. Bude uctievať rímsku autoritu a moc, ktorá vynútila zachovávanie nedele, nariadené Rímom. Bude uctievať šelmu a jej obraz. Keď ľudia odmietnu ustanovenie, o ktorom Boh vyhlásil, že je znamením jeho moci, a budú miesto neho uctievať to, čo Rím považuje za znamenie svojej zvrchovanosti, prijmú tým znamenie oddanosti šelme – „znamenie šelmy“. Keď sa táto otázka ľuďom objasní a ľudia budú postavení pred voľbu medzi Božími prikázaniami a ľudskými príkazmi, vtedy tí, ktorí prijmú ľudskú autoritu, dostanú „znamenie šelmy“.

Posolstvo tretieho anjela prináša najzávažnejšie varovanie, aké kedy Boh poslal ľuďom. Musí ísť o hrozný hriech, keď vyvoláva Boží hnev bez milosti. Ľudia neostanú v neistote o tejto dôležitej otázke. Svet bude pred týmto hriechom varovaný skôr, než naň dopadnú Božie súdy. Všetci ľudia musia vedieť, prečo ich Boh bude trestať, aby mali možnosť vyhnúť sa trestu. GC 450 Podľa proroctva prvý anjel prinesie svoje posolstvo „každému národu i pokoleniu, i jazyku, i ľudu“. Varovanie tretieho anjela, ktoré je súčasťou trojanjelského posolstva, bude rozšírené rovnakým spôsobom. Proroctvo ešte uvádza, že posolstvo bude hlásané mocným hlasom anjela letiaceho prostriedkom nebeskej klenby, a preto na seba upúta pozornosť celého sveta.

V závere zápasu medzi dobrom a zlom sa celé kresťanstvo rozdelí na dve skupiny – jednu budú tvoriť ľudia, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježišovu, druhú tí, ktorí uctievajú šelmu, jej obraz a prijímajú jej pečať. Keď sa cirkev a štát spoja, aby donútili „malých i veľkých, bohatých i chudobných, slobodných i sluhov“ (Zj 13,16), aby prijali „znamenie šelmy“, Boží ľud vytrvá a „znamenie šelmy“ neprijme. Prorok na ostrove Patmos videl, „čosi ako sklené more,... a tých, ktorí zvíťazili nad šelmou a nad jej obrazom a nad jej znamením, nad číslom jej mena, že stáli na sklenom mori a mali harfy Božie a spievali pieseň Mojžiša sluhu Božieho a pieseň Baránkovu“. (Zj 15,2.3)


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy