REGISTER KNIHY

24. Svätyňa svätých - Veľký spor vekov

Audio záznam
Služba veľkňaza

GC 423 Otázka svätyne sa stala kľúčom na vysvetlenie sklamania v roku 1844. Tvorila celú sústavu vzájomne prepojených právd, ktoré ukazujú, že veľké adventné hnutie sprevádzala Božia ruka a odhaľujú, akú úlohu a postavenie má Boží ľud v súčasnej dobe. Podobne ako sa učeníci Pána Ježiša po strašnej noci zármutku a sklamania „zaradovali, keď videli Pána“

(Ján 20,20), tak sa teraz radovali veriaci, ktorí očakávali druhý príchod Ježiša Krista. Čakali, že príde vo svojej sláve, aby odmenil svojich služobníkov. Keď sa vo svojich nádejach sklamali, stratili Pána Ježiša z očí a ako Mária pri hrobe volali: „Vzali Pána... a nevieme, kde ho položili.“ (Ján 20,2) Teraz ho videli vo svätyni svätých ako svojho milosrdného Veľkňaza, ktorý čoskoro príde ako ich Kráľ a Vysloboditeľ. Svetlo nebeskej svätyne im osvetlilo minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Pochopili, že ich viedla Božia neomylná prozreteľnosť. I keď podobne ako prví učeníci nepochopili obsah posolstva, ktoré hlásali, nemení to nič na skutočnosti, že toto posolstvo bolo v každom ohľade správne. Hlásaním posolstva plnili Boží zámer a ich práca nebola pred Pánom márna. Znovuzrodení „v živej nádeji“ sa tešili „radosťou nevysloviteľnou a oslávenou“. (1 Pet 1,3.8) GC 424

Ako proroctvo z knihy Daniel: „Až bude dva tisíce tristokrát večer a ráno, potom bude ospravedlnená svätyňa“, tak aj posolstvo prvého anjela: „Bojte sa Boha a dajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu“ (Dan 8,14; Zj 14,7) odkazuje na Kristovu službu vo svätyni svätých, na vyšetrujúci súd, nie na príchod Pána Ježiša, ktorý príde, aby vyslobodil svoj ľud a odstránil bezbožných. Omyl nebol vo výpočte prorockých období, ale v stanovení udalosti, ku ktorej malo dôjsť po uplynutí 2300 prorockých dní. Tento omyl spôsobil, že veriaci prežili sklamanie, hoci sa splnilo všetko, čo proroctvo predpovedalo a čo mohli podľa Písma očakávať. Práve v čase, keď oplakávali koniec svojich nádejí, došlo k udalosti, ktorú posolstvo predpovedalo a ku ktorej muselo dôjsť skôr, než Pán príde a odmení svojich služobníkov.

Ježiš Kristus neprišiel na zem, ako očakávali, ale – ako ukazoval predobraz – do svätyne svätých Božieho chrámu v nebi. Prorok Daniel opisuje, ako Kristus v určenom čase prichádza k „Odvekému“. „Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka“ nie na zem, ale „prišiel až ku Starodávnemu dňov a dali mu priblížiť sa pred neho“. (Dan 7,13)

Tento príchod predpovedá aj prorok Malachiáš: „Príde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite, hľa, príde, hovorí Hospodin Zástupov.“ (Mal 3,1) Pán prišiel do svojho chrámu náhle, jeho ľud to nečakal. Tam ho nehľadali. Čakali, že príde na túto zem „v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista“. (2 Tes 1,8)

Ľudia ešte neboli pripravení stretnúť sa so svojím Pánom. Bolo potrebné, aby sa pripravili. Museli poznať učenie, ktoré ich pozornosť nasmeruje na Boží chrám v nebi. GC 425 Keď budú vierou sledovať svojho Veľkňaza ako slúži, spoznajú nové povinnosti. Cirkev musí dostať ďalšie varovné posolstvo s ďalším poučením.

Prorok napísal: „Ale kto znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, keď sa ukáže?! Lebo on je ako prepaľujúci oheň a ako lúh práčov. A bude sedieť, prepaľujúc a prečisťujúc striebro, a tak prečistí synov Léviho a očistí ich ako zlato a ako striebro a budú Hospodinovi, donášajúc obetný dar obilný v spravodlivosti.“ (Mal 3,2.3) Keď sa Kristus prestane prihovárať za ľudstvo v nebeskej svätyni, budú musieť ľudia žijúci na zemi stáť pred Božou tvárou bez prostredníka. Ich odev musí byť bez poškvrny, ich povaha musí byť očistená od hriechu krvou Pána Ježiša. Prostredníctvom Božej milosti a vlastným vytrvalým úsilím musia zvíťaziť v boji so zlom. Zatiaľ čo v nebi prebieha vyšetrujúci súd a vyznané hriechy veriacich sú odstraňované zo svätyne, musí Boží ľud na zemi vykonať zvláštne dielo očistenia, odstránenie hriechov. Tento proces je jasne opísaný v 14. kapitole knihy Zjavenie.

Keď bude toto dielo dokončené, budú Kristovi nasledovníci pripravení na príchod svojho Pána. „Vtedy bude príjemný Hospodinovi obetný dar obilný Júdu a Jeruzalema ako za dní drievneho veku a ako za dávnych rokov.“ (Mal 3,4) Potom bude cirkev, ktorú Pán vezme k sebe pri svojom príchode, „slávna, cirkev, nemajúca škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého“. (Ef 5,27) Bude „krásna ako mesiac, čistá ako slnce, strašná ako voje s prápormi“. (Pies 6,10)

Malachiáš predpovedá okrem príchodu Mesiáša do svojho chrámu aj druhý príchod Pána, keď príde, aby vykonal súd: GC 426 „A priblížim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejníkom, proti cudzoložníkom a proti krivoprísažníkom i proti tým, ktorí utiskujú čo do mzdy nájomníka, vdovu a sirotu a krivdia pohostínovi a neboja sa ma, hovorí Hospodin Zástupov.“ (Mal 3,5) Júda zaznamenáva rovnakú udalosť, keď hovorí: „Hľa, prišiel Pán so svojimi svätými myriadami učiniť súd proti všetkým a náležite skárať všetkých ich bezbožníkov pre všetky skutky ich bezbožnosti.“ (Júda 14,15) Tento príchod a vstup Pána do chrámu sú dve rôzne a oddelené udalosti.

Vstup Ježiša Krista ako nášho Veľkňaza do svätyne svätých, aby ju očistil, podľa opisu z knihy Daniel 8,14, príchod Syna človeka k Odvekému, o čom píše Daniel 7,13, a príchod Pána do jeho chrámu, predpovedaný Malachiášom, predstavujú tú istú udalosť. Táto udalosť je tiež znázornená príchodom ženícha na svadbu, ako o tom Pán Ježiš rozprával v podobenstve o desiatich pannách podľa Matúša v 25. kapitole.

V lete a na jeseň v roku 1844 znelo volanie: „Hľa, ženích ide!“ Vtedy sa vytvorili dve skupiny ľudí znázornených rozumnými a bláznivými pannami. Jedny radostne čakali na príchod Pána Ježiša a zodpovedne sa pripravovali na stretnutie s ním, druhé konali zo strachu a chvíľkového popudu, uspokojili sa len s teoretickým poznaním pravdy a neprijali Božiu milosť. V podobenstve sa hovorí, že keď ženích prišiel, tie, „ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu“. Príchod ženícha, o ktorom sa tu hovorí, predchádza svadbe. Svadba znázorňuje, ako sa Kristus ujíma svojho kráľovstva. GC 427 Sväté mesto – nový Jeruzalem, ktorý je hlavným mestom a predstaviteľom kráľovstva – sa nazýva „nevestou, manželkou Baránkovou“. Anjel riekol Jánovi: „Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu.“ Apoštol Ján ďalej píše: „A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a vysoký a ukázal mi to veľké mesto, svätý Jeruzalem, zostupujúci od Boha z neba.“ (Zj 21,9.10) Sväté mesto jednoznačne predstavuje nevestu Baránkovu a panny, ktoré šli ženíchovi v ústrety, znázorňujú cirkev. V knihe Zjavenie sa o Božom ľude hovorí, že je hosťom na Baránkovej svadbe. (Zj 19,9) Keď sú tí, čo tvoria Boží ľud hosťami, nemôžu byť súčasne nevestou. Prorok Daniel píše, že mu „Starodávny dňov“ dal „panstvo i slávu i kráľovstvo“. (Dan 7,14) Dostane nový Jeruzalem – hlavné mesto svojho kráľovstva – „prihotovené ako nevestu, ozdobenú jej mužovi“. (Zj 21,2) Keď prijme kráľovstvo, príde Kristus v sláve ako Kráľ kráľov a Pán pánov, aby vykúpil svoj ľud, ktorý bude stolovať „s Abrahámom, Izákom a Jákobom“ v jeho kráľovstve (Mat 8,11; Luk 22,30) a zúčastní sa na Baránkovej svadobnej večeri.

Volanie „Ženích prichádza“, ktoré zaznelo v lete roku 1844, viedlo tisíce ľudí k tomu, že očakávali okamžitý príchod Pána. Ženích prišiel v určenom čase, no nie na našu zem, ako očakávali, ale k „Starodávnemu dňov“ v nebi na svadbu, aby prijal svoje kráľovstvo. Tie, „ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu a zavreli sa dvere“. (Mat 25,10) Nemuseli sa osobne zúčastniť svadby, pretože sa konala v nebi a oni žili na zemi. Nasledovníci Ježiša Krista majú očakávať „svojho pána, kedy sa vráti zo svadby“. (Luk 12,36) Musia ale rozumieť tomu, čo sa deje a vo viere ho nasledovať, keď vchádza pred Boží trón. V tomto zmysle sa o nich môže povedať, že sa zúčastňujú svadby.

V podobenstve boli na svadbe tie panny, ktoré mali okrem lámp aj olej v nádobkách. Tí, ktorí poznali pravdu z Písma a prijali Božieho Ducha a milosť, ktorí v noci svojej ťažkej skúšky trpezlivo čakali a skúmali Bibliu, aby poznali jasnejšie svetlo – pochopili pravdu o svätyni v nebi i zmenu Spasiteľovej služby a vierou sledovali jeho dielo v nebeskej svätyni. GC 428 Všetci, ktorí na základe svedectva Písma prijali túto pravdu a vierou sledovali Krista, ako predstupuje pred Boha, aby vykonal poslednú časť prostredníckeho diela a priblížil sa k okamihu, keď prijme svoje kráľovstvo – všetci títo ľudia sa podľa podobenstva zúčastňujú svadby.

Podobenstvo z 22. kapitoly Matúšovho evanjelia používa tiež obraz svadby a jasne ukazuje, že vyšetrujúci súd prebieha pred svadobnou hostinou. Pred svadbou vchádza kráľ, aby si prezrel hodovníkov, či si všetci obliekli svadobné rúcho, nepoškvrnené rúcho povahy umytej a očistenej Baránkovou krvou. (Mat 22,11; Zj 7,14) Kto si neoblečie toto rúcho, bude zo svadobnej hostiny vylúčený. Kráľ prijme všetkých, ktorých pri vyšetrovaní nájde oblečených do svadobného rúcha, uzná ich za hodných, aby vstúpili do jeho kráľovstva a zasadli s ním na jeho trón. Toto skúmanie povahy, zisťovanie, kto je pripravený pre Božie kráľovstvo, je vyšetrujúci súd, záverečné dielo v nebeskej svätyni.

Keď sa vyšetrovanie skončí, keď budú preverené prípady všetkých ľudí, ktorí sa hlásili k Bohu, keď bude rozhodnuté o každom z nich, vtedy – a nie skôr – sa doba milosti pre ľudstvo skončí a dvere milosti sa zatvoria. Jediná kratučká veta: „Ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu a zavreli sa dvere“ (Mat 25,10), nás sprevádza celým obdobím záverečnej služby nášho Spasiteľa až do chvíle, keď sa veľké dielo záchrany človeka skončí.

V pozemskej svätyni, ktorá, ako sme videli, je predobrazom služby v nebeskej svätyni, sa končila služba v prvom oddelení – vo svätyni vtedy, keď veľkňaz v Deň zmierenia vstúpil do druhého oddelenia – do svätyne svätých. Boh prikázal: „Niktorý človek nebude v stane zhromaždenia, keď vojde pokryť hriech v svätyni, dokiaľ nevyjde a pokryje za seba a za svoj dom i za celé zhromaždenie Izraelovo.“ (3 Moj 16,17) Aj Kristus takto ukončil prvú časť svojej služby, keď prešiel do svätyne svätých, aby vykonal záverečnú časť diela zmierenia. GC 429 Keď skončila služba v prvom oddelení, začala služba v druhom oddelení. Keď v predobraznej službe opustil veľkňaz v Deň zmierenia svätyňu, vstúpil na miesto, ktoré znázorňovalo Božiu prítomnosť, aby pred ňu predložil krv obeti za hriechy všetkých Izraelitov, ktorí svoje hriechy úprimne ľutovali. Tak aj Pán Ježiš skončil len prvú časť svojho diela, ktoré koná ako náš zástupca a začal druhú časť rovnakej služby, pri ktorej stále predkladá Otcovi svoju krv ako obeť za hriešnikov.

V roku 1844 tomu adventisti neporozumeli. I keď uplynula doba očakávaného príchodu Spasiteľa, neprestali veriť, že jeho príchod je blízko. Domnievali sa, že nastala rozhodujúca chvíľa a služba Pána Ježiša ako zástupcu ľudstva pred Bohom sa skončila. Boli presvedčení, že podľa Biblie doba milosti pre ľudstvo skončí krátko pred príchodom Pána na nebeských oblakoch. Zdalo sa im, že to jasne vysvitá z textu Písma svätého, v ktorom sa hovorí o čase, keď ľudia budú hľadať, klopať a volať pri dverách Božej milosti, no nikto im už neotvorí. Kládli si otázku, či čas, keď očakávali druhý Kristov príchod, nie je skôr začiatkom tohto obdobia, ktoré bezprostredne predchádza jeho príchodu. Pretože hlásali posolstvo o prichádzajúcom súde, domnievali sa, že splnili svoju úlohu voči svetu. Necítili zodpovednosť za záchranu hriešnikov a zdalo sa im, že opovážlivé a rúhavé posmešky bezbožných sú ďalším dôkazom, že Boží Duch už nepôsobí na ľudí, ktorí odmietli Božiu milosť. To všetko ich utvrdzovalo v presvedčení, že doba milosti sa skončila alebo – ako sa vyjadrovali – „dvere milosti sa zatvorili“.

Štúdiom otázok týkajúcich sa svätyne získali jasnejšie poznanie. Pochopili, že správne učili, že koniec obdobia 2300 prorockých dní v roku 1844 označuje rozhodujúci okamih. Aj keď sa skutočne zavreli dvere nádeje a milosti, prostredníctvom ktorej ľudia osemnásť storočí prichádzali k Bohu, otvorili sa iné dvere a Boh ľuďom ponúka odpustenie hriechov vďaka prostredníckej služby Ježiša Krista vo svätyni svätých. GC 430 Jedna časť Kristovej služby sa skončila a začala sa druhá. Dvere do nebeskej svätyne, kde Kristus slúži v prospech hriešnikov, sú stále otvorené.

Až teraz pochopili slová Ježiša Krista z knihy Zjavenie, určené vtedajšej cirkvi: „Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov; ktorý otvára a nikto nezaviera, zaviera a nikto neotvára: Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere a nikto ich nemôže zavrieť.“ (Zj 3,7.8)

Všetci, ktorí vierou nasledujú Ježiša Krista vo veľkom diele zmierenia, majú úžitok z jeho prostredníckej služby. Pochopiteľne, ľudia, ktorí zavrhujú svetlo, ktoré objasňuje túto Kristovu službu, nemajú z neho žiaden úžitok. Podobne Židia, ktorí odmietli svetlo týkajúce sa prvého príchodu Ježiša Krista a neuverili v neho ako v Spasiteľa sveta, nemohli prijať ponúknuté odpustenie. Keď Pán Ježiš po svojom nanebovstúpení vošiel s vlastnou krvou do nebeskej svätyne, aby svojich nasledovníkov poctil požehnaním svojej prostredníckej služby, zostali Židia v úplnej nevedomosti a ďalej prinášali nepotrebné obete a dary. Predobrazná služba sa skončila. Dvere, ktorými ľudia prichádzali k Bohu, sa teraz zavreli. Židia odmietli hľadať Boha jediným spôsobom, ktorým k nemu mohli prísť, prostredníctvom služby v nebeskej svätyni. Preto už ďalej nemali s Bohom žiadne spojenie. Pre nich sa dvere zatvorili. Nepoznali v Kristovi pravú obeť a jediného prostredníka pred Bohom, a preto nemohli mať požehnanie z jeho sprostredkovateľskej služby.

Správanie neveriacich Židov je obrazom vystupovania ľahostajných a neveriacich kresťanov, ktorí zámerne nechcú nič vedieť o službe nášho milovaného Veľkňaza. GC 431 Keď v predobraznej starozákonnej službe vstúpil veľkňaz do svätyne svätých, mali sa všetci Izraeliti zhromaždiť okolo svätyne a v hlbokej pokore sa skloniť pred Bohom, aby im odpustil hriechy a nemuseli byť vylúčení zo zhromaždenia. O koľko je dôležitejšie pochopiť službu nášho Veľkňaza v skutočnom Dni zmierenia a vedieť, čo od nás žiada.

Ľudia nemôžu beztrestne odmietať varovanie, ktoré im Boh milostivo posiela. Boh varoval ľudí v Noeho dobe a ich záchrana závisela od toho, aký postoj k posolstvu zaujmú. Pretože výstrahu odmietli, Boh odňal hriešnemu ľudstvu svojho Ducha a ľudia zahynuli vo vodách potopy. V Abrahámovej dobe sa Božia milosť prestala prihovárať za hriešnych obyvateľov Sodomy a všetkých – okrem Lóta, jeho ženy a dvoch dcér – zničil oheň zoslaný z neba. Podobne aj za čias Pána Ježiša počuli vtedajší neveriaci Židia varovanie z úst Božieho Syna: „Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý!“ (Mat 23,38) Pri pohľade na záverečné obdobie ľudských dejín vyhlásil večný Boh o ľuďoch, ktorí „neprijali lásky pravdy, aby boli spasení“, že „pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži, aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť“. (2 Tes 2,10-12) Keď odmietajú učenie jeho slova, Boh im odníma svojho Ducha a necháva ich napospas bludom, ktoré majú radi.

Kristus sa stále prihovára za ľudstvo a dáva svetlo poznania všetkým, ktorí po ňom túžia. I keď to adventisti zo začiatku nechápali, porozumeli tomu neskôr, keď pochopili texty Písma, ktoré hovoria o ich poslaní.

Po uplynutí určeného dátumu v roku 1844 nastalo pre adventných veriacich, ktorí sa naďalej držali svojej viery, obdobie veľkej skúšky. Jedinou pomocou na pochopenie ich situácie bolo učenie o nebeskej svätyni. GC 432 Niektorí zavrhli svoju vieru vo výpočet prorockých období a silný vplyv Ducha Svätého, ktorý sprevádzal adventné hnutie, pripisovali ľudským či satanským silám. Iní i naďalej verili, že ich viedol Pán. V dobe čakania sa modlili a hľadali Božiu vôľu. Pochopili, že ich Veľkňaz začal druhú časť svojej služby. Nasledovali ho vierou a rozumeli záverečnému poslaniu cirkvi. Lepšie chápali posolstvo prvého a druhého anjela a boli pripravení prijať a hlásať svetu slávnostné varovanie tretieho anjela zo 14. kapitoly Zjavenia.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy