REGISTER KNIHY

13. Holandsko a Škandinávia - Veľký spor vekov

Audio záznam
Upaľovanie vstúpencov reformácie

GC 237 Pápežská krutovláda vyvolala v Holandsku veľmi skoro rozhodný odpor. Podstatu rímskeho pápežstva odhalili sedemsto rokov pred Lutherom dvaja biskupi, ktorí navštívili Rím ako vyslanci a spoznali skutočnú povahu „svätej stolice“. Rímskeho pápeža obvinili slovami: Boh „zriadil svoju cirkev, svoju kráľovnú a manželku, vznešeným a večným ustanovením v záujme jej detí, dal jej veno, ktoré nepominie ani sa neskazí, dal jej večnú korunu a žezlo;... z toho všetkého ťažíte ako zlodej. Usadili ste sa v Božom chráme, stali ste sa pre ovce vlkom namiesto toho, aby ste im boli pastierom;... chcete, aby sme uverili, že ste najvyšším kňazom, správate sa však skôr ako tyran... Miesto toho, aby ste boli služobníkom služobníkov, ako sa sám nazývate, usilujete sa stať pánom pánov... Kvôli vám ľudia opovrhujú Božími prikázaniami... Duch Svätý buduje všetky cirkvi na celej zemi... Mesto nášho Boha, ktorého sme občanmi, siaha do všetkých končín neba a je väčšie než mesto, nazvané svätými prorokmi Babylon, ktoré tvrdí, že je Božím mestom. Vyvyšuje sa až do neba a chvastá sa, že jeho múdrosť je nesmrteľná a bez odôvodnenia vyhlasuje, že sa nikdy nezmýlilo a ani sa zmýliť nemôže.“ (Gerhard Brandt, Dejiny reformácie v Holandsku a v okolitých krajinách, zv. 1, str. 6) GC 238

V nasledujúcich storočiach sa postavili na odpor s rovnakým protestom aj ďalší ľudia. Prví učitelia, ktorí prechádzali rôznymi krajinami pod rôznymi menami, podľa vzoru valdenských misionárov, všade šírili poznanie evanjelia. Prišli aj do Holandska. Ich učenie sa rýchlo šírilo. Preložili veršovanú valdenskú Bibliu do holandčiny. Vyhlasovali, že „má veľkú prednosť – nie sú v nej totiž výmysly, klamy a podvody, iba slová pravdy. Všeličo je v nej tu a tam síce povedané tvrdo, ľahko sa však v nej dá nájsť jadro toho, čo je dobré a sväté.“ (Gerhard Brandt, Dejiny reformácie v Holandsku a v okolitých krajinách, zv. 1, str. 14) Tak opisovali jej vplyv priatelia starej viery v 12. storočí.

Potom začalo prenasledovanie. Počet veriacich stále rástol aj napriek mučeniu a hraniciam. Vyhlasovali, že Biblia je jedinou neomylnou autoritou v náboženských záležitostiach a že „nikoho nemožno k viere nútiť, ale má byť pre vieru získaný kázaním“. (Martyn, zv. 2, str. 87)

Lutherovo učenie našlo v Holandsku vhodnú pôdu. Úprimní a verní muži tam začali hlásať evanjelium. Z jedného kraja Holandska prišiel Menno Simons. I keď bol vychovaný ako rímsky katolík a vysvätený za kňaza, Bibliu vôbec nepoznal a nechcel ju čítať zo strachu, aby ho nezviedla do kacírstva. Keď v ňom začali klíčiť pochybnosti, či je učenie o premene vína a chleba pravdivé, považoval to za pokušenie od satana. Modlitbou a pokáním sa pokúšal pochybností zbaviť, ale márne. Snažil sa umlčať hlas svedomia tým, že sa zúčastňoval rôznych zábav a radovánok, aby prišiel na iné myšlienky, ale bez účinku. Po nejakom čase začal študovať Nový zákon. Po prečítaní Nového zákona a Lutherových spisov prijal reformovanú vieru. Krátko nato videl v susednej dedine, ako sťali muža len preto, že sa dal znova pokrstiť. Začal preto študovať, čo sa v Biblii píše o krste detí. V Písme však nenašiel jediný dôkaz, naopak poznal, že Biblia žiada pokánie a vieru ako podmienku krstu. GC 239

Menno vystúpil z rímskej cirkvi a zasvätil svoj život hlásaniu toho, čo prijal. V Nemecku i v Holandsku sa objavili fanatici, ktorí hlásali nezmyselné a buričské učenie, ktoré podkopávalo poriadok a slušnosť a viedlo k násilnostiam a vzburám. Menno pochopil, k akým strašným následkom by tieto hnutia nevyhnutne viedli, preto sa horlivo staval proti bludnému učeniu a bláznivým názorom fanatikov. Mnohí z takto zvedených sa potom týchto zhubných názorov zriekli. V Holandsku ešte zostalo mnoho potomkov pôvodných kresťanov, ľudí, ktorí prijali valdenské učenie. Medzi nimi Menno horlivo a úspešne pracoval.

Celých dvadsaťpäť rokov cestoval so svojou manželkou i deťmi, prežíval veľké ťažkosti a núdzu, často bol vystavený nebezpečenstvu života. Prešiel Holandsko a severné Nemecko, mal ďalekosiahly vplyv hlavne medzi prostými ľuďmi. I keď získal len obmedzené vzdelanie, bol prirodzene výrečný, neochvejne poctivý, skromný a láskavý, úprimne zbožný. V ľuďoch vzbudzoval dôveru svojím životom a stal sa príkladom toho, ako naplniť zásady, ktoré hlásal. Jeho nasledovníci boli rozháňaní a prenasledovaní. Trpeli tým, že si ich zamieňali s münsterskými fanatikmi. Aj napriek tomu sa jeho pôsobením obrátil veľký počet ľudí.

Nikde nebolo reformačné učenie prijímané tak všeobecne ako v Holandsku a len málokde boli jeho prívrženci tak veľmi prenasledovaní. V Nemecku zakázal reformáciu Karol V., ktorý by bol najradšej poslal všetkých jej prívržencov na hranicu. No kniežatá sa proti tejto tyranii postavili ako hradba. Cisár mal však v Holandsku väčšiu moc a jedno nariadenie o prenasledovaní protestantov stíhalo druhé. Čítať Bibliu, počúvať ju alebo kázať o nej, či dokonca len hovoriť, znamenalo vystavovať sa trestu smrti upálením. GC 240 Modliť sa k Bohu tajne, prestať sa klaňať obrazom a sochám alebo zaspievať žalm bolo rovnako trestané smrťou. Aj tých, ktorí sa zriekli svojich „bludov“, odsúdili na smrť sťatím, ak to boli muži, alebo pochovaním za živa, v prípade žien. Za vlády Karola V. a Filipa II. takto zahynulo tisíce ľudí.

Raz bola pred inkvizítorov privlečená celá rodina obvinená z toho, že sa nezúčastňuje na omšiach v kostole a Boha uctieva doma. Pri výsluchu na otázku, ako uctievajú Boha, najmladší syn odpovedal: „Pokľakneme na kolená a modlíme sa, aby Boh osvietil našu myseľ a odpustil nám naše hriechy. Modlíme sa za nášho panovníka, aby bola jeho vláda úspešná a jeho život šťastný, modlíme sa za vrchnosť, aby ju Boh zachoval.“ (Wylie, zv. 18, kap. 6) Niektorí sudcovia tým boli hlboko dojatí, napriek tomu otca a jedného z jeho synov odsúdili na upálenie.

Besnenie prenasledovateľov bolo také veľké ako viera mučeníkov. Nielen muži, ale i ženy a mladé dievčatá prejavovali neochvejnú odvahu. „Ženy stáli pri svojich mužoch, keď ich upaľovali a keď trpeli páľavou ohňa, šepkali im slová útechy alebo im spievali žalmy, aby ich utešili... Mladé dievčatá sa ukladali do hrobov, do ktorých ich pochovávali zaživa, akoby sa ukladali k spánku vo svojich izbách, alebo vstupovali na popravisko a na hranicu oblečené v najlepších šatách, akoby šli na svoju svadbu.“ (Wylie, zv. 18, kap. 6)

Tak ako v čase, keď sa pohanstvo snažilo zničiť evanjelium, aj teraz sa stala krv kresťanov semenom. (pozri Tertullian, Apológia, ods. 50) Prenasledovanie malo za následok len to, že počet svedkov pravdy pribúdal. Panovník rozzúrený neoblomnou odhodlanosťou ľudí neustával vo svojom krutom diele, ale nadarmo. Pod vedením ušľachtilého Viliama Oranžského priniesla revolúcia v Holandsku nakoniec náboženskú slobodu.

V horách Piemontu, na francúzskych rovinách a na pobreží Holandska poznamenala krv mučeníkov pokrok evanjelia. GC 241 Naopak severské krajiny prijali evanjelium pokojne. Študenti pri návrate domov priniesli z Wittenbergu reformačnú vieru do Škandinávie. Aj vydanie Lutherových spisov pomáhalo šíreniu svetla. Jednoduchý a pracovitý ľud Severu sa odvracal od skazenosti, prepychu a povier Ríma a vítal čistotu, prostotu a životodarné biblické pravdy.

Tausen, „reformátor Dánska“, bol synom roľníka. Už ako malý chlapec prejavil bystrý rozum. Túžil po vzdelaní, ale majetkové pomery rodičov mu to neumožnili, preto vstúpil do kláštora. Čistotou svojho života, usilovnosťou a vernosťou si získal priazeň predstaveného. Pri skúškach sa ukázalo, že má nadanie, ktoré by cirkvi mohlo v budúcnosti pomôcť. Predstavení rozhodli, že mu poskytnú vzdelanie na niektorej nemeckej alebo holandskej univerzite. Mladý študent si mohol školu vybrať sám, s jedinou výhradou, že to nesmie byť Wittenberg. Mnísi tvrdili, že štipendistu cirkvi nesmie ohrozovať jed kacírstva.

Tausen si vybral Kolín nad Rýnom, ktorý bol vtedy, rovnako ako dnes, baštou katolicizmu. Tu ho však znechutila mystika vzdelancov. Vtedy sa mu dostali do rúk Lutherove spisy. Prečítal ich s údivom a s nadšením a veľmi zatúžil, aby mohol na vlastné uši počuť toto učenie priamo z úst reformátora. Tým by však mohol pobúriť svojho predstaveného v kláštore a stratiť jeho podporu. Nakoniec sa rozhodol a zakrátko bol zapísaný ako študent vo Wittenbergu.

Keď sa vrátil do Dánska, vstúpil opäť do svojho kláštora. Nik ho do tejto chvíle nepodozrieval z luteránstva. Sám si nechával svoje tajomstvo pre seba, snažil sa však viesť svojich druhov k čistej viere a svätejšiemu životu, bez toho, aby v nich vzbudil nejaké predsudky. Otváral im Bibliu, vysvetľoval jej pravý význam a nakoniec im poukázal na Krista ako jedinú spravodlivosť pre hriešnika a jedinú nádej na spasenie. GC 242 Predstavený kláštora, ktorý doňho vkladal veľké nádeje ako do statočného obrancu cirkvi, sa naňho veľmi rozhneval. Okamžite ho poslal do iného kláštora, kde ho zavreli do cely a držali pod prísnym dohľadom.

Jeho strážnici sa zdesili, keď sa niekoľko mníchov po krátkom čase prihlásilo k protestantizmu. Napriek mrežiam svojej cely hlásal Tausen svojim spoluväzňom pravdu. Keby sa dánski cirkevní otcovia vyznali v tom, ako cirkev potláčala kacírstvo, okamžite by Tausenov hlas umlčali. Namiesto toho, aby ho zavreli do nejakej cely v podzemnom väzení, vyhnali ho len z kláštora. Nič iné ani urobiť nemohli. Kráľ totiž práve vydal výnos, ktorým poskytoval ochranu učiteľom nového učenia. Tausen začal kázať. Mal prístup do kostolov a ľud sa hrnul, aby počúval jeho kázne. Nebol sám, kto hlásal Božie slovo. Do dánčiny bol preložený Nový zákon a bol rozšírený v mnohých výtlačkoch. Katolíci sa snažili toto dielo zmariť, ale nemohli jeho šíreniu zabrániť. Zanedlho sa Dánsko prihlásilo k reformácii.

Do Švédska priniesli vodu života mladí ľudia, ktorí sa napili z wittenberského prameňa. Dvaja vodcovia švédskej reformácie, Olaf a Laurentius Petri, synovia kováča z Orebro, študovali pod vedením Luthera a Melanchthona. Pravdy, ktoré poznali, horlivo šírili. Olaf , podobne ako veľký reformátor, strhával ľud svojou horlivosťou a výrečnosťou, zatiaľ čo Laurentius, povahou podobný Melanchthonovi, bol skôr premýšľavý, hĺbavý a rozvážny. Obaja horlivo zbožní mali hlboké teologické vzdelanie a neochvejnú odvahu šíriť pravdu. Katolíci sa samozrejme snažili ich dielo zničiť. Duchovní podnecovali nevedomý a poverčivý ľud, a tak Olafa Petriho často napadala banda spodiny a neraz sa na poslednú chvíľu zachránil iba útekom. Pritom reformátorov podporoval a chránil kráľ. GC 243

Za vlády rímskej cirkvi upadol ľud do chudoby a bol utláčaný. Cirkev ho pripravila o Písmo, nechala mu náboženstvo tvorené len symbolmi a obradmi, ktoré nerozvíjali myseľ, ale vracali ľud k poverám a pohanským zvykom predkov. Národ sa rozdelil na súperiace tábory. Ich neustále spory zvyšovali biedu všetkých. Kráľ sa rozhodol uskutočniť reformu v štáte i v cirkvi a v boji proti Rímu vítal schopných pomocníkov.

Olaf Petri presvedčivo obhájil reformačné učenie proti zástupcom Ríma pred panovníkom a poprednými činiteľmi Švédska. Vyhlásil, že učenie cirkevných otcov možno prijať len vtedy, ak je v súlade s Písmom. Zdôraznil, že podstata náuky o viere je vyložená v Biblii jasne a priamo, takže ju môžu všetci pochopiť. Kristus povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 7,16) A Pavol povedal, že keby hlásal evanjelium iné ako to, ktoré prijal, nech je prekliaty. (Gal 1,8) Reformátor sa pýtal: „Ako sa teda môžu iní odvážiť vydávať dogmy podľa svojej ľubovôle a vnucovať ich ako čosi nevyhnutné pre spasenie?“ (Wylie, zv. 10, kap. 4) Dokázal, že cirkevné dekréty nemajú platnosť, keď odporujú Božím prikázaniam, a hlásal veľkú protestantskú zásadu, že „jedine Písmo je meradlom viery a života.“

Aj keď sa tento zápas odohrával pomerne v ústraní, ukázal, „akí ľudia tvorili vojsko reformátorov. Neboli to ľudia nevzdelaní, sektári, hlučne diskutujúci, ktorí vyhľadávajú spory. Práve naopak, boli to ľudia, ktorí skúmali Božie slovo a vedeli ako zaobchádzať so zbraňami Biblie. V učenosti predstihli svoju dobu. GC 244 Ak vezmeme do úvahy skvelé strediská, akými boli Wittenberg a Zürich, slávne mená Luther, Melanchthon, Zwingli a Oekolampad, o ktorých vieme, že boli vodcami hnutia, budeme prirodzene očakávať, že mali neobyčajnú silu a dosahovali veľké úspechy. Ich žiaci sa im, samozrejme, nemohli vyrovnať. Čo uvidíme, ak sa však pozrieme na odľahlé Švédsko a vezmeme do úvahy neznáme mená ako Olaf a Laurentius Petri, žiakov známych majstrov? Učencov a teológov, ktorí dokonale ovládli celú sústavu právd evanjelia a ktorí ľahko zvíťazili nad učiteľmi katolíckych škôl a hodnostármi cirkvi.“ (Wylie, zv. 10, kap. 4)

Výsledkom rozpravy bolo prijatie protestantskej viery švédskym kráľom a o niečo neskôr sa pre ňu vyslovilo aj národné zhromaždenie. Olaf Petri preložil do švédčiny Nový zákon a na prianie kráľa začali obaja bratia prekladať celú Bibliu. Švédsky ľud dostal po prvýkrát Božie slovo v rodnej reči. Snemovňa nariadila, aby kazatelia v celom kráľovstve vysvetľovali Písmo a aby sa deti v škole učili čítať Bibliu.

Požehnané svetlo evanjelia postupne a isto rozháňalo tmu nevedomosti a poverčivosti. Národ, oslobodený od rímskeho útlaku, dosiahol takú silu a veľkosť ako nikdy predtým. Švédsko sa stalo jednou z pevností protestantizmu. O sto rokov neskôr, v čase najväčšieho ohrozenia sa tento malý a dovtedy slabý národ – ako jediný v Európe – odvážil podať pomocnú ruku Nemecku, aby ho vyslobodil z hrozného zovretia tridsaťročnej vojny. Zdalo sa, že celá severná Európa sa zakrátko dostane znova pod krutovládu Ríma. Švédske vojská pomohli Nemecku zastaviť nápor katolíckych vojsk, vydobyť slobodu protestantom – kalvínom a luteránom – o obnoviť slobodu svedomia v tých krajinách, ktoré prijali reformáciu.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy