REGISTER KNIHY

39. Doba súženia - Veľký spor vekov

Audio záznam

GC 613 „V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo, odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto bude nájdený zapísaný v knihe.“ (Dan 12,1)

Po skončení posolstva tretieho anjela sa Kristova milosť prestane prihovárať za hriešnych obyvateľov sveta. Boží ľud splnil svoju úlohu, dostal „neskorý dážď“, „čas odpočinutia“, rozvlaženie od Hospodina a je pripravený na nastávajúcu dobu súženia. Anjeli sa ponáhľajú sem i tam. Anjel, ktorý prichádza zo zeme, oznamuje, že jeho úloha sa skončila. Na svet prišla záverečná skúška a všetci, ktorí zostali verní Božím prikázaniam, dostali „pečať živého Boha“. Vtedy Pán Ježiš ukončí svoju prostrednícku službu v nebeskej svätyni. Pozdvihne ruky a prednesie silným hlasom: „Dokonané je!“ Zástupy anjelov zložia svoje koruny, keď Ježiš Kristus slávnostne oznámi: „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte; a kto špiní, nech špiní ešte; a spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte a svätý nech sa posvätí ešte.“ (Zj 22,11) Prípad každého človeka bude už rozhodnutý, buď na život alebo na smrť. Ježiš Kristus vykonal zmierenie za svoj ľud a vymazal jeho hriechy. GC 614 Doplnil sa počet občanov jeho kráľovstva. „Kráľovstvá, panstvá a veľkosť kráľovstva pod celým nebom“ budú dané dedičom spasenia a Pán Ježiš bude vládnuť ako Kráľ kráľov a Pán pánov.

Obyvateľov zeme zahalí tma, keď Obhajca opustí nebeskú svätyňu. V tom čase budú musieť žiť veriaci pred svätým Bohom bez príhovorcu. Moc, ktorá dosiaľ zadržiavala bezbožných, prestane pôsobiť a satan bude mať neobmedzenú nadvládu nad zatvrdilými ľuďmi. Božia trpezlivosť sa skončí. Svet odmietol Božiu milosť, pohrdol Božou láskou a pošliapal Boží zákon. Bezbožní ľudia zašli za hranice Božej milosti. Boží Duch, ktorému tvrdošijne vzdorovali, teraz od nich odišiel. Nebude ich chrániť Božia milosť a budú vydaní napospas satanovi. Potom satan zavlečie obyvateľov sveta do záverečnej veľkej doby súženia. Boží anjeli prestanú zadržiavať rozbúrené ľudské vášne, tie potom prepuknú v plnej sile. Celý svet bude zatiahnutý do väčšej skazy, než bolo zničenie starého Jeruzalema.

Jediný anjel usmrtil všetkých prvorodených v Egypte a naplnil zem smútkom a nárekom. Keď Dávid prestúpil Boží príkaz tým, že nechal spočítať ľud, spôsobil jediný anjel strašnú skazu ako trest za jeho hriech. Rovnakú moc, ktorú prejavili Boží anjeli, použijú s Božím dovolením aj zlí anjeli. Tieto sily sú už pripravené a čakajú len na Boží súhlas, aby mohli všade šíriť skazu.

Ľudia, ktorí zachovávali Boží zákon, budú obvinení za spôsobené rany, ktoré dopadli na svet a budú považovaní za príčinu strašných prírodných katastrof, vojen a krviprelievania medzi ľuďmi; teda za pôvodcov všetkej biedy sveta. Zlobu bezbožných vyvolá moc, ktorá sprevádza posledné varovné posolstvo. Ich nenávisť sa prejaví proti všetkým, ktorí prijmú toto posolstvo. Satan ešte znásobí svoju nenávisť a prenasledovanie. GC 615

Keď Boh opustil židovský národ, nepoznali to ani kňazi, ani ľud. Aj keď ich ovládol satan a prepadli najnižším vášňam, stále sa považovali za Božích vyvolencov. Kňazi ďalej pokračovali v chrámovej službe, ďalej prinášali obete na poškvrnenom oltári, denne zvolávali požehnanie na národ, ktorý niesol vinu za smrť drahého Božieho Syna a pokúšal sa zničiť jeho služobníkov a apoštolov. Rovnako obyvatelia zeme nebudú vedieť, kedy bude v nebeskej svätyni vyhlásené neodvolateľné rozhodnutie a tým navždy určený údel sveta. Ľudia, ktorých Duch Boží nakoniec opustí, budú naďalej dodržiavať náboženské formy. Satanská horlivosť, ktorú im vdýchne knieža zla, aby dokončil svoje zhubné plány, bude vyzerať ako horlivosť pre Boha.

Keďže sobota sa stane predmetom sporu v celom kresťanstve a cirkvi sa spoja so svetskými úradmi, aby vynútili uctievanie nedele, malá menšina sa stane predmetom všeobecného zatracovania, pretože bude vytrvalo odmietať podvoliť sa názoru väčšiny. Zaznie požiadavka, aby nebola tolerovaná menšina, ktorá sa stavia proti nariadeniu cirkvi a štátnemu zákonu, pretože je lepšie, aby trpelo niekoľko ľudí, než aby celý národ upadol do zmätku a anarchie. Rovnako argumentovali predstavitelia židovského národa pred viac ako 1900 rokmi proti Kristovi. Kaifáš prehnane vyhlásil: „Nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud a nie aby zahynul celý národ.“ (Ján 11,50) To bude rozhodujúci dôvod. Nakoniec bude proti uctievačom pravej soboty vydaný ten najprísnejší trest, trest smrti. GC 616 Katolicizmus v Starom svete a odpadlý protestantizmus v Novom svete budú spoločne postupovať proti ľuďom, ktorí dodržiavajú všetky Božie prikázania.

Potom nastane pre Boží ľud čas súženia a utrpenia, ktoré opísal prorok Jeremiáš ako čas Jákobovho súženia: „Lebo takto hovorí Hospodin: Počujeme hlas trasenia, strachu a že niet pokoja... A prečo obledli všetky tváre na smrť? Oj, lebo je to veľký deň, ktorému nebolo podobného, a je to čas súženia Jákobovho! Ale bude zachránený z neho.“ (Jer 30,5-7)

Jákobova noc úzkosti, keď na modlitbe bojoval za vyslobodenie z rúk Ezava

(1 Moj 32,24-30), je obrazom toho, čo prežije Boží ľud v čase súženia. Jákob podviedol svojho otca, aby získal požehnanie určené Ezavovi. Pretože sa mu Ezav vyhrážal, že ho zabije, Jákob utiekol z domu, aby sa zachránil. Prežil veľa rokov v cudzine a potom sa na Boží rozkaz vydal na spiatočnú cestu do rodnej krajiny so svojimi ženami a deťmi, so svojimi stádami dobytka a oviec. Keď dorazil k hraniciam krajiny, vydesila ho správa, že Ezav sa blíži na čele oddielu bojovníkov a nepochybne sa mu chce pomstiť. Zdalo sa, že Jákob a jeho družina, neozbrojení a bezbranní, musia padnúť za obeť násiliu a krviprelievaniu. Úzkosť a strach zväčšovalo tiesnivé vedomie vlastnej viny, pretože do tohto nebezpečenstva ho priviedol jeho vlastný hriech. Jedinou nádejou mu bola Božia milosť, jedinou ochranou modlitba. Nezabudol na nič, čím by si sám mohol udobriť svojho brata za krivdu, ktorej sa proti nemu dopustil a čím by odvrátil hroziace nebezpečenstvo. I teraz by mali podobne Kristovi nasledovníci vynaložiť pred blížiacim časom súženia všetko svoje úsilie, aby sa ľuďom predstavili v pravom svetle, rozptýlili predsudky a odvrátili nebezpečenstvo, ktoré hrozí slobode svedomia.

Jákob sa vzdialil od svojej rodiny, aby nevidela jeho úzkosť a sám sa rozprával s Bohom.

GC 617 Vyznával svoje hriechy a ďakoval za milosť, ktorú mu Boh prejavil. V hlbokej pokore sa dožadoval uzavretej zmluvy s otcami, ako aj sľubu, ktorý mu Boh dal v nočnom videní v Bétele i v krajine jeho vyhnanstva. Nadišiel rozhodujúci okamih jeho života, v ktorom šlo o všetko. Obklopený tmou sa sám ďalej modlil a koril pred Bohom. Náhle pocítil, že sa jeho ramena dotkla niečia ruka. Domnieval sa, že sa nejaký nepriateľ usiluje o jeho život a zo všetkých síl zúfalo zápasil s útočníkom. Keď začalo svitať, prejavil cudzinec nadľudskú silu a po jeho dotyku sa zdalo, že silný muž je ochromený. Ako bezmocný, plačúci prosebník padol svojmu tajomnému protivníkovi okolo krku. Jákob pochopil, že bojoval s anjelom zmluvy. I keď nebol schopný ďalej bojovať a trpel hroznou bolesťou, nevzdal sa svojho úmyslu. Dlho ho trápil nepokoj, mal výčitky svedomia za svoj hriech. Teraz musí získať uistenie, že mu Boh odpustil. Zdalo sa, akoby ho návštevník chcel opustiť. Jákob sa však na neho zavesil a úpenlivo prosil o požehnanie. Anjel na neho naliehal: „Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora.“ Patriarcha však zvolal: „Nepustím ťa, len ak ma požehnáš.“ (1 Moj 32,26) Aká to dôvera, odhodlanosť a vytrvalosť. Keby to bola drzá, opovážlivá požiadavka, Jákob by bol okamžite zničený. Jákob však hovoril s dôverou človeka, ktorý vyznáva svoju slabosť a nehodnosť a pritom verí v Božiu milosť, ktorá verne dodržiava svoju zmluvu.

„Kniežatsky zápasil s Bohom, boril sa s anjelom a premohol.“ (Hoz 12,3.4) Pokorou, ľútosťou a odovzdanosťou premohol tento hriešny, blúdiaci smrteľník Vládcu nebies. S neochvejnosťou sa držal Božích zasľúbení a srdce Večnej lásky nemohlo odmietnuť prosbu hriešnika. Na dôkaz jeho víťazstva a na povzbudenie iných, aby nasledovali jeho príklad, Boh mu zmenil meno, ktoré pripomínalo jeho hriech, na meno, ktoré bolo svedectvom o jeho víťazstve. GC 618 Jákobov zápas s Bohom a jeho víťazstvo bolo zárukou, že zvíťazí i nad ľuďmi. Teraz sa už nebál stretnúť so svojím rozhnevaným bratom, pretože Boh bude jeho ochranou.

Satan obvinil Jákoba pred anjelmi a tvrdil, že má právo ho zničiť za jeho hriechy. Naviedol Ezava, aby vyšiel do boja proti Jákobovi a počas noci dlhého zápasu sa snažil vnútiť patriarchovi pocit viny. Tým ho chcel odradiť, aby sa prestal spoliehať na Boha. Jákoba priviedol na pokraj zúfalstva. Patriarcha vedel, že bez pomoci z neba musí zahynúť. Úprimne prosil o odpustenie svojho hriechu a odvolával sa na Božiu milosť. Nedal sa odvrátiť od svojho úmyslu, držal sa pevne anjela, prosil ho s úpenlivým plačom, kým nezvíťazil.

Podobne ako satan podnecoval Ezava k pomste, aby šiel do boja proti Jákobovi, bude pôsobiť aj na bezbožníkov, aby zahubili Boží ľud v čase súženia. A ako obvinil Jákoba, tak bude obviňovať Boží ľud. Satan pokladá svet za svoje panstvo, ale malá skupina ľudí, ktorí zachovávajú Božie prikázania, sa postaví proti jeho nadvláde. Keby ich mohol zničiť, jeho víťazstvo by bolo isté. Vidí, že ich strážia svätí anjeli a z toho usudzuje, že im bolo odpustené. Nevie však, že o ich prípade bolo rozhodnuté v nebeskej svätyni. Pozná podrobne ich hriechy, ku ktorým ich zviedol; predkladá ich Bohu v najnepriaznivejšom svetle a tvrdí, že tento ľud si nezaslúži Božiu priazeň práve tak ako on. Vyhlasuje, že Pán nemôže pre svoju spravodlivosť odpustiť ich hriechy a jeho i jeho anjelov zničiť. Tvrdí, že sú jeho korisťou a žiada, aby mu boli vydaní a mohol ich zničiť.

Satan obviňuje Boží ľud zo spáchaných hriechov a Boh mu dovoľuje skúšať jeho ľud do krajnosti. Tvrdo bude skúšaná ich viera, dôvera v Boha ako aj vytrvalosť. Keď verní sledujú svoju vlastnú minulosť, ich nádej sa stráca. GC 619 V celom svojom živote vidia len málo dobrého. Plne si uvedomujú svoju slabosť a nehodnosť. Satan ich desí pomyslením, že ich prípad je beznádejný a ich nečistotu nemožno nikdy odstrániť. Dúfa, že takto sa mu podarí zničiť ich vieru, že potom podľahnú jeho pokušeniam a prestanú dôverovať Bohu.

Aj keď Boží verný ľud bude obklopený nepriateľmi, ktorí ich budú chcieť zničiť, nebudú sa báť utrpenia pre pravdu, ale toho, či vyznali všetky hriechy a či kvôli nejakému ich nedostatku sa bude môcť pri nich splniť Spasiteľovo zasľúbenie: „I ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet.“ (Zj 3,10) Keby Boží nasledovníci mali istotu, že majú odpustené všetky hriechy, nebáli by sa mučenia ani smrti. Ak sa ale ukáže, že nie sú hodní Božej priazne a že by kvôli svojim povahovým nedostatkom stratili život, bude tým Božie sväté meno zneuctené.

Zo všetkých strán budú na nich číhať zvodné nástrahy, všade uvidia prejavy vzbury. To v nich vyvolá úprimné a veľké želanie, aby sa toto veľké odpadnutie skončilo a prestala bezbožnosť bezbožných. Prosia Boha, aby zastavil vzburu a vyčítajú si, že sami nemajú viac sily, aby odolávali prívalu zla. Cítia, že keby boli vždy zo všetkých síl slúžili Kristovi, boli by silnejší a satan by nemohol nad nimi víťaziť.

Plačú pred Bohom a pripomínajú si, že už prosili o odpustenie mnohých svojich hriechov a dovolávajú sa Spasiteľovho zasľúbenia: „Alebo radšej nech sa chopí mojej pevnosti a učiní so mnou pokoj, áno, nech učiní so mnou pokoj!“ (Iz 27,5) Ich viera nezakolíše, aj keď nedostanú okamžite odpoveď na svoje modlitby. GC 620 Napriek úzkosti, hrôzam a ťažkostiam neprestávajú sa modliť. Ako sa Jákob chytil anjela, tak sa vierou držia Božej sily a ich srdce volá: „Nepustím ťa, len ak ma požehnáš.“

Keby Jákob už predtým neoľutoval svoj hriech, že získal prvorodenstvo podvodom, Boh by jeho modlitbu nevypočul a nezachoval by milostivo jeho život. Podobne by boli premožení v čase súženia Boží verní, ktorých bude trápiť strach a úzkosť, keby mali nejaké nevyznané hriechy. Zúfalstvo by ich zbavilo viery a nemali by istotu, že môžu prosiť Boha o vyslobodenie. Plne si budú uvedomovať svoju nehodnosť a nebudú už musieť odhaľovať žiadne skryté neprávosti. Ich hriechy sa už predtým dostali pred súd a boli vymazané, Boh si na ne už nespomenie.

Satan zvádza ľudí k tomu, aby verili, že Boh prehliadne ich nevernosť v drobných záležitostiach života. Pánovo zaobchádzanie s Jákobom ukazuje, že v žiadnom prípade nebude schvaľovať alebo trpieť zlo. Satan premôže všetkých, ktorí sa pokúšajú ospravedlňovať alebo skrývať svoje hriechy, všetkých, ktorí dovolia, aby ich hriechy zostali v nebeských knihách nevyznané a neodpustené. Čím lepšie poznajú Božiu vôľu a čím vyššie postavenie zastávajú, tým viac Boha zarmucuje ich nesprávne správanie a tým ľahšie nad nimi nepriateľ zvíťazí. Ľudia, ktorí odkladajú prípravu na Boží deň, ju už nedoženú ani v čase súženia, ani kedykoľvek neskôr. Stav týchto ľudí je beznádejný.

Formálni kresťania, ktorí nastúpia do posledného strašného boja nepripravení, budú v zúfalstve vyznávať svoje hriechy s veľkou úzkosťou, zatiaľ čo satan bude jasať nad ich zármutkom. Ich vyznanie sa svojou podstatou podobá vyznaniu Ezava alebo Judáša. Títo ľudia totiž nariekajú nad následkami svojho prestúpenia, nie však nad samotným hriechom. Necítia pravú ľútosť, zlo sa im nezošklivilo. GC 621 Vyznávajú svoj hriech zo strachu pred trestom, ale podobne ako kedysi egyptský faraón znova by sa postavili proti Bohu, keby bol trest odvolaný.

Jákobov príbeh je tiež uistením, že Boh nezavrhne ľudí, ktorí boli podvedení, pokúšaní a zvedení k hriechu, keď sa s úprimnou ľútosťou vrátia k Bohu. Satan sa bude snažiť týchto ľudí zničiť, Boh ale vyšle svojich anjelov, aby ich potešovali a chránili v čase nebezpečenstva. Satan útočí prudko, rozhodne a jeho podvody sú zákerné. Boh však sleduje svoj ľud, jeho ucho počuje ich volanie. Sú vystavení veľkému súženiu a zdá sa, že plamene ohnivej pece spália Boží ľud. Nakoniec vyjdú z ruky Toho, ktorý ich očistí ako zlato vyskúšané v ohni. Láska, ktorú Boh prejavuje svojim deťom v čase ich najťažšej skúšky, je práve taká silná a úprimná ako láska, prejavená vtedy, keď sa im darí najlepšie. No musia prejsť ohnivou pecou, aby sa odstránila ich svetskosť a aby sa v nich dokonale odzrkadľovala podoba Ježiša Krista.

Blížiaci sa čas súženia a úzkosti bude vyžadovať vieru, ktorá dokáže prekonať námahu, čakanie i hlad – vieru, ktorá neochabne ani v najťažších skúškach. Boh dáva všetkým čas milosti, aby sa pripravili na dobu súženia. Jákob zvíťazil, pretože bol vytrvalý a odhodlaný. Jeho víťazstvo je dôkazom moci vytrvalej modlitby. Všetci, ktorí sa budú pridŕžať Božích zasľúbení ako Jákob, budú rovnako úprimní a vytrvalí ako on, budú mať taký úspech, aký mal on. Tí, čo nie sú ochotní vzdať sa svojho sebectva, nechcú prosiť Boha o odpustenie a dlho a úprimne sa modliť o požehnanie, požehnanie nezískajú. Ako málo ľudí vie, čo to znamená „zápasiť s Bohom“. Ako málo ľudí naozaj z hĺbky duše volá k Bohu s túžbou zodpovedajúcou všetkým ich silám. Ako málo ľudí sa s neochvejnou vierou drží Božích sľubov, keď na nich doráža príval nevýslovného zúfalstva. GC 622

Tým, čo teraz prejavujú nedostatočnú vieru, hrozí najväčšie nebezpečenstvo, že podľahnú satanským zvodom a nariadeniam znásilňujúcim svedomie. Pokiaľ obstoja v skúške, budú v čase súženia prežívať hlbšie utrpenie a ocitnú sa vo väčšej úzkosti, pretože sa nenaučili spoliehať sa na Boha. Nenaučili sa veriť a budú sa tomu musieť učiť v hrozných podmienkach a v strachu.

Teraz by sme sa mali zoznámiť s Bohom a vyskúšať jeho zasľúbenia. Anjeli zaznamenávajú každú úprimnú modlitbu. Radšej by sme sa mali vzdať uspokojovania sebeckých pôžitkov, než zanedbávať spoločenstvo s Bohom. Chudoba, odopieranie, sprevádzané Božou priazňou, sú lepšie než bohatstvo, pocty, ľahký život a priateľstvo bez Boha. Musíme si nájsť čas na modlitbu. Ak dovolíme, aby našu myseľ zaujali svetské záujmy, Pán nám môže poskytnúť čas tým, že nám vezme naše modly – zlato, domy či výnosné pozemky.

Mladí ľudia nebudú zvedení do hriechu, ak budú ochotní vstúpiť iba na cestu, na ktorej môžu žiadať o Božie požehnanie. Keby ľudia, ktorí nesú svetu posledné varovné posolstvo neprosili o Božie požehnanie formálne, ľahostajne a nezúčastnene, ale úprimne a s vierou ako Jákob, často by mohli povedať: „Lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.“ (1 Moj 32,30) Pán by ich považoval za kniežatá, mali by silu zvíťaziť v zápase s Bohom i s ľuďmi.

Čoskoro nastane čas súženia, akého dosiaľ nebolo. Preto budeme potrebovať skúsenosť, ktorú zatiaľ nemáme a po ktorej ani mnohí príliš netúžia. Často býva súženie oveľa väčšie v predstavách než v skutočnosti. O nastávajúcej záverečnej skúške to ale neplatí. Ani najživšia obrazotvornosť si nedokáže predstaviť jej veľkosť. V nej bude musieť každý človek stáť pred Bohom sám. „A Noach, Daniel a Jób by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že by nevytrhli syna GC 623 ani dcéry; oni vo svojej spravodlivosti by vytrhli iba svoju dušu.“ (Ez 14,20)

Teraz, keď náš Veľkňaz koná za nás dielo zmierenia, musíme sa usilovať o dokonalosť v Kristovi. Nás Spasiteľ sa nepoddal pokušeniu ani myšlienkou. Satan hľadá v ľudských srdciach slabé miesta, ktoré môže využiť. Keď niekto pestuje hriešnu náklonnosť, satan na ňu zaútočí svojím pokušením. Pán Ježiš o sebe povedal: „Ide knieža tohto sveta a nemá na mne ničoho.“ (Ján 14,30) Satan nedokázal nájsť nič na Božom Synovi, čím by mohol nad ním zvíťaziť. Boží Syn zachovával prikázania svojho Otca a nevykonal žiaden hriech, ktorý by satan mohol využiť vo svoj prospech. V takomto stave musia byť ľudia, ktorí chcú obstáť v čase súženia.

V tomto živote sa musíme zbaviť hriechu prostredníctvom očisťujúcej krvi Ježiša Krista. Náš drahý Spasiteľ nás pozýva, aby sme sa s Ním spojili, aby sme spojili svoju slabosť s jeho silou, svoju nevedomosť s jeho múdrosťou, svoju nehodnosť s jeho zásluhami. Božia prozreteľnosť je školou, v ktorej máme získavať tichosť a pokoru Pána Ježiša. Pán pred nás stále kladie skutočné životné ciele, nie však cestu, ktorú by sme si vybrali sami, pretože sa nám zdá ľahšia a príjemnejšia. Je na nás, aby sme spolupracovali s prostriedkami, ktoré používa Pán na pretvorenie našej povahy podľa nebeského vzoru. Kto zanedbáva alebo odkladá túto úlohu, vážne ohrozuje svoje spasenie.

Apoštol Ján počul vo videní silný hlas volajúci z neba: „Beda tým, ktorí bývajú na zemi a na mori, lebo zostúpil k vám diabol, ktorý má veľký hnev, lebo vie, že má krátky čas.“ (Zj 12,12) Nebeský hlas vyvoláva hrôzostrašné scény. Satanov hnev rastie úmerne s tým, ako sa mu kráti čas; jeho dielo podvodu a skazy dosiahne svoj vrchol v dobe súženia. GC 624

Zanedlho sa na nebi objavia nadprirodzené javy ako znamenia démonskej moci konajúcej zázraky. Diabolskí duchovia budú navštevovať vládcov zeme i celý svet, zahrnú ich podvodmi a budú na nich naliehať, aby sa pridali k satanovi v jeho poslednom boji proti Božej vláde. Títo satanovi pomocníci oklamú vládcov aj ich poddaných. Objavia sa osoby, ktoré sa budú vydávať za Krista a budú si vyžadovať od ľudí tituly a pocty, ktoré patria Vykupiteľovi sveta. Budú konať zázraky, uzdravovať a tvrdiť, že dostali zjavenie z neba, ktoré bude v rozpore s výrokmi Písma.

Vrcholným činom veľkej podvodnej drámy bude satanovo napodobenie Ježiša Krista. Cirkev už dlho tvrdí, že očakáva príchod Spasiteľa ako splnenie svojich nádejí. Boží nepriateľ napodobní Kristov príchod. V rôznych častiach sveta sa satan ukáže ľuďom ako vznešená bytosť oslňujúcej nádhery, podobajúca sa Božiemu Synovi podľa opisu Jána v Zjavení.

(Zj 1,13-15) Slávu, ktorá ho bude obklopovať, neprekoná nič, čo dosiaľ videlo ľudské oko. Zaznie víťazoslávne volanie: „Kristus prichádza! Kristus prichádza!“ Ľudia budú padať pred ním s úctou na zem, on zdvihne ruky a bude ich žehnať, ako Kristus žehnal svojich učeníkov, keď žil na zemi. Jeho hlas bude mäkký, podmanivý a melodický. Láskavým hlasom zopakuje niektoré pravdy, ktoré kedysi vyslovil Spasiteľ. Bude uzdravovať ľudí a tvrdiť, že zmenil sobotu na nedeľu. Všetkým bude prikazovať, aby svätili deň, ktorý požehnal. Bude vyhlasovať, že ľudia, ktorí stále zachovávajú siedmy deň, sa rúhajú tým, že neposlúchajú jeho anjelov, ktorých k nim poslal so svetlom a pravdou. To bude taký podvod, ktorému takpovediac nebude možné odolať. GC 625 Ako Samaritáni, ktorí boli podvedení kúzelníkom Šimonom, aj ľudia od najvyššie postavených až po najjednoduchších uveria klamom a budú hovoriť: „Tento je tou velikou mocou Božou.“ (Sk 8,10)

Boží ľud však nebude zvedený. Učenie tohto falošného Krista nebude v súlade s Písmom. Bude žehnať uctievačov šelmy a jej obrazu, teda ľudí, o ktorých Biblia hovorí, že Pán Boh na nich vyleje svoj hnev.

Boh nedovolí satanovi, aby presne napodobnil spôsob Kristovho príchodu. Spasiteľ upozornil svojich nasledovníkov, že budú v tejto oblasti vystavení podvodu, preto jednoznačne opísal spôsob svojho druhého príchodu: „Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených... Teda, keď vám povedia: Hľa, je na púšti! Nevychádzajte! Hľa, vo vnútorných chyžiach! Neverte! Lebo ako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ, tak bude aj príchod Syna človeka.“ (Mat 24,24-27.31; 25,31; Zj 1,7; 1 Tes 4,16.17) Skutočný príchod Pána Ježiša sa nebude dať napodobniť. Budú o ňom vedieť všetci ľudia, celý svet ho uvidí.

Iba tí, ktorí pozorne študujú Písmo a milujú pravdu, budú ochránení pred veľkým podvodom, ktorý ohrozí celý svet. Pomocou biblického svedectva odhalia zamaskovaného podvodníka. Každý človek bude vyskúšaný. Pravý kresťan sa prejaví tým, ako bude odolávať pokušeniam. Stojí dnešný Boží ľud na základe Božieho slova tak pevne, že odmietne sa spoliehať na svoje zmysly? Bude sa v kritickej chvíli spoliehať výhradne na Bibliu? Satan sa bude snažiť všetkými prostriedkami zabrániť tomu, aby sa ľudia nepripravili na tento deň a aby neobstáli. Zariadi všetko tak, aby im to prekazil. Omámi ich pozemským bohatstvom, naloží im na plecia ťažké bremená, aby ich srdcia boli zaťažené starosťami o tento život a aby ich deň skúšky zaskočil ako zlodej. GC 626

Keďže dekréty vydané rôznymi predstaviteľmi kresťanstva proti veriacim, ktorí budú zachovávať Božie prikázania, zrušia ochranu, ktorú im poskytuje vláda, budú vydaní napospas ľuďom, ktorí ich budú chcieť zničiť. Boží ľud preto utečie z miest a dedín a spoločne odíde na pusté a osamelé miesta. Mnohí nájdu útočisko v horách. Podobne ako kresťania v údolí Piemontu aj oni urobia z vysokých miest zeme svoje svätyne a budú ďakovať Bohu za „skalnaté opevnenia“. (Iz 33,16) Mnoho ľudí zo všetkých národov a spoločenských tried, vysoko postavených i jednoduchých, zámožných i chudobných, čiernych i bielych, upadne do nespravodlivého a krutého otroctva. Nastanú ťažké dni pre ľudí, ktorých Boh miluje. Budú zajatí, väznení, odsudzovaní na smrť, niektorí ponechaní v odporných väzenských celách, aby tam zahynuli hladom. Nikto nebude počuť ich nárek, nikto im nebude ochotný podať pomocnú ruku.

Zabudne Boh na svoj ľud v tejto ťažkej hodine? Zabudol snáď na verného Noeho, keď navštívil svojimi súdmi predpotopný svet? Zabudol azda na Lota, keď zostúpil z neba oheň, aby zničil úrodné mestá? Zabudol na Jozefa, žijúceho medzi modlármi v Egypte? Zabudol na Eliáša, keď mu Jezábeľ prisahala, že ho zastihne osud Bálových prorokov? Zabudol na Jeremiáša, trpiaceho v tmavej studni vo väzení? Zabudol vari na troch statočných mládencov v rozpálenej peci alebo na Daniela v jame levov?

„Ale Sion povedal: Hospodin ma opustil a Pán zabudol na mňa! Či azda zabudne žena svoje nemluvňa, aby sa nezľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudli, ja ťa nezabudnem. Hľa, na svojich dlaniach som ťa vyryl.“ (Iz 49,14-16) Lebo takto hovorí Hospodin zástupov: „Ten, kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice jeho oka.“ (Zach 2,8) GC 627

Nepriatelia ich môžu uväzniť, ale väzenské steny nemôžu prerušiť ich spojenie s Ježišom Kristom. Pán, ktorý vidí každú ich slabosť a pozná každú ich skúšku, stojí nad všetkými pozemskými silami. V pustých väzenských celách ich navštívia anjeli a prinesú im nebeské svetlo a pokoj. Väzenie sa stane palácom, pretože v ňom budú ľudia bohatí vierou a jeho temné múry osvieti nebeský jas ako vtedy, keď sa Pavol a Sílas o polnoci vo väzení vo Filipách modlili a spievali chválospevy.

Božie tresty dopadnú na tých, ktorí budú chcieť utláčať a zničiť Boží ľud. Veľká Božia zhovievavosť s bezbožnými niektorých povzbudzuje páchať zlo. Ich trest určite príde a bude hrozný, pretože bol dlho odkladaný. „Lebo Hospodin povstane ako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil svoje dielo, svoje podivné dielo; aby vykonal svoju robotu, svoju čudnú robotu.“ (Iz 28,21) Trestať je pre nášho milosrdného Boha nezvyčajná vec. „Akože ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka.“ (Ez 33,11) Pán je „Hospodin, Hospodin, silný Boh ľútostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,... odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech“. Ale vinného nenechá bez trestu. „Hospodin je dlhozhovievajúci a veľký čo do sily, ale nijakým činom neoprostí vinného viny.“ (2 Moj 34,6.7; Náh 1,3) Prísnym trestom spravodlivosti Boh obháji autoritu svojho znevažovaného zákona. Aký prísny trest čaká hriešnikov, naznačuje skutočnosť, že Pán odkladá prejav spravodlivosti. Ľud, ktorý tak dlho znášal, ktorému tak dlho prejavoval trpezlivosť a ktorého netrestal, kým nenaplnil mieru svojej neprávosti, nakoniec stihne Boží hnev „neriedený milosťou“.

Keď Kristus skončí svoju prostrednícku službu vo svätyni, dopadnú súdy na tých, ktorí uctievajú šelmu a prijali jej znamenie (Zj 14,9.10) Rany, ktoré dopadli na Egypt, keď chcel Boh vyslobodiť Izrael, vyvolávajú tušenie, o aké rany pôjde - čo do podstaty, ale najmä sily – ktoré dopadnú na svet tesne pred konečným vyslobodením Božieho ľudu. GC 628 Autor knihy Zjavenie o týchto strašných ranách napísal: „A vyhodil sa odporný a zlý vred na ľuďoch, ktorí mali znamenie šelmy, a na tých, ktorí sa klaňali jej obrazu.“ More „obrátilo sa na krv ako krv mŕtveho a zomrela každá duša živá, ktorá bola v mori“. Tieto hrozné rany len obhajujú Božiu spravodlivosť. Anjel vyhlásil: „Spravodlivý si, ó, Pane,... že si to usúdil; lebo krv svätých a prorokov vylievali a krv si im dal piť, lebo sú hodní.“ (Zj 16,2-6) Pretože odsudzovali Boží ľud na smrť, zaslúžia si trest, ako keby ich zabili vlastnými rukami. Podobne Pán Ježiš povedal o Židoch svojho času, že nesú vinu za krv všetkých Božích verných od Ábela, pretože prejavovali rovnaké postoje ako vrahovia prorokov a chceli konať rovnaké dielo.

V nasledujúcej rane bude mať slnko moc „upáliť ľudí ohňom“. (Zj 16,8.9) Proroci opisujú, ako bude v tom čase zem vyzerať: „Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.“ „Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie. Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše i stáda drobného dobytka budú pykať..., vyschli potoky vôd a oheň strávil pasienky pustiny.“ „Ale budú kvíliť spevy chrámu toho dňa, hovorí Pán Hospodin. Bude mnoho mŕtvych tiel; mlčky ich pohodia na ktorékoľvek miesto.“ (Joel 1,10-12.17-20; Ám 8,3)

Tieto pohromy nepostihnú celú zem, pretože by zahynuli všetci obyvatelia sveta. GC 629 Budú to však také strašné rany, aké ľudia ešte nikdy nezažili. Všetky tresty, ktoré postihnú ľudí pred ukončením doby milosti, zmierňuje Božie milosrdenstvo. Kristova krv ponúka odpustenie a chráni hriešnika, aby ho nezasiahla úplná odplata za jeho vinu. No pri konečnom súde už nebude trest zmiernený Božím milosrdenstvom.

V ten deň bude mnoho ľudí túžiť po ochrane Božej milosti, ktorú tak dlho odmietali. „Hľa, idú dni, hovorí Pán Hospodin, že pošlem hlad na zem, nie hlad po chlebe ani nie smäd po vode, ale hlad a smäd počuť slová Hospodinove. A budú sa túlať od mora k moru a od severu až na východ a budú chodiť sem a ta, hľadajúc slovo Hospodinovo, ale nenájdu.“ (Ám 8,11.12)

Boží ľud nebude ušetrený utrpenia. Bude prenasledovaný, budú ho trápiť, bude mať nedostatok a hlad. Pán ho však nenechá, aby zahynul. Boh, ktorý sa postaral o Eliáša, nezabudne ani na jediné svoje dieťa, ktoré prináša obeť. Pán, ktorý pozná počet vlasov na ich hlave, sa o nich postará i v čase hladu a nedostatku. Zatiaľ čo bezbožní ľudia budú zomierať hladom a morom, anjeli budú chrániť a sýtiť spravodlivých. Pre každého, kto „chodí v spravodlivosti“, platí zasľúbenie: „Jeho chlieb bude daný, jeho voda istá.“ „Čo do biednych a chudobných, ktorí hľadajú vodu, a niet jej, ktorých jazyk prahne od smädu, tých ja Hospodin vyslyším, ja, Boh Izraelov, ich neopustím.“ (Iz 33,16; 41,17)

„Keby hneď aj nekvitol fik a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy a polia by nedorobili potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara a nebolo by hoväda v stájach, ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.“ (Hab 3,17.18)

„Hospodin je tvojím strážcom, Hospodin tvojou tôňou po tvojej pravej ruke. Nebude ťa biť vo dne slnko ani mesiac v noci. Hospodin ťa bude ostríhať od všetkého zlého; bude ostríhať tvoju dušu.“ GC 630 „Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej. Prikryje ťa svojimi brky a utečieš sa pod jeho krídla. Jeho pravda je štítom a pavézou. Nebudeš sa báť nočného strachu ani strely, ktorá letí vodne; nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní. Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži. Len svojimi očami sa podívaš na to a uvidíš odplatu bezbožných. Pretože hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište a že si Najvyššieho učinil svojím príbytkom, neprihodí sa ti nič zlého ani sa nijaký úder nepriblíži tvojmu stanu.“ (Ž 121,5-7; 91,3-10)

Z ľudského pohľadu to bude vyzerať tak, že Boží ľud bude musieť čoskoro spečatiť svoje svedectvo vlastnou krvou ako kedysi mučeníci. Aj Boží ľud sa začne obávať, že ho Pán opustil, aby padol do rúk svojich nepriateľov. Bude to doba veľkého vnútorného zápasu. Vo dne i v noci budú volať k Bohu, aby ich vyslobodil. Bezbožní budú jasať a posmievať sa im: „Kde je teraz tá vaša viera? Prečo vás Boh nevyslobodí z našich rúk, keď ste jeho ľud?“ Boží verní si spomenú, ako sa kňazi a predstavitelia národa vysmievali umierajúcemu Ježišovi na kríži: „Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz zostúpi z kríža, a uveríme mu.“ (Mat 27,42) Ako kedysi Jákob, budú zápasiť s Bohom. Tento vnútorný boj sa odrazí na ich bledej tvári. Neprestanú však volať k Bohu.

Keby sa ľudia mohli pozerať nebeským zrakom, videli by zástupy mocných anjelov, ako sa starajú o tých, ktorí zachovávajú Kristovo slovo. Anjeli sledujú so súcitom ich súženie a počúvajú ich modlitby. Čakajú na rozkaz svojho Veliteľa, aby ich mohli vyslobodiť z hroziaceho nebezpečenstva. No musia ešte chvíľu počkať. Boží ľud musí vypiť kalich utrpenia a prejsť krst ohňom. GC 631 Práve toto zdržanie, ktoré spôsobuje súženie, je najlepším obdobím vypočutia ich modlitieb. Keď sa snažia vo viere čakať na Pána, prejavujú takú vieru, nádej a trpezlivosť, aké dosiaľ v svojom náboženskom živote ešte neprejavili. Kvôli vyvoleným bude čas súženia skrátený. „A čo by Boh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou...? Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro.“ (Luk 18,7.8) Koniec príde rýchlejšie, než to budú ľudia očakávať. Pšenica bude zozbieraná a zviazaná do snopov pre Božiu sýpku a plevy zviazané do otiepok pre zničujúci oheň.

Nebeskí strážcovia, ktorí sú verní zverenej úlohe, neprestanú strážiť. I keď všeobecné nariadenie stanoví čas, kedy majú byť ľudia verní Božím prikázaniam odsúdení na smrť, v mnohých prípadoch nebudú nepriatelia čakať na stanovený čas a budú chcieť pripraviť ich o život ešte skôr, ako zákon vstúpi do platnosti. Nikto však nebude môcť prekonať mocných strážcov strážiacich každého verného Kristovho nasledovníka. Niektorí budú napadnutí pri svojom úteku z miest a dedín, ale zbrane zodvihnuté proti nim sa zlomia a klesnú bezmocne na zem ako steblo slamy. Iných ochránia anjeli v podobe vojakov.

Vo všetkých dobách Boh pomáhal svojmu ľudu a vyslobodzoval ho prostredníctvom svojich anjelov. Nebeské bytosti sa aktívne zúčastňujú v záležitostiach ľudí. Objavovali sa v rúchu žiariacom ako blesk, inokedy prichádzali zase ako pútnici. Anjeli v ľudskej podobe sa ukazovali Božím deťom. Napoludnie odpočívali pod dubmi, akoby boli unavení. Prijímali pozvania, aby sa stali hosťami v ľudských domovoch. Slúžili ako sprievodcovia pútnikov, ktorí museli cestovať v noci. Vlastnými rukami zapaľovali oheň na oltári. Otvárali dvere väzení a vyslobodzovali Božích služobníkov. Odiati nebeskou výzbrojou prišli odvaliť kameň zo Spasiteľovho hrobu. GC 632

Anjeli v ľudskej podobe sa často zúčastňujú na zhromaždeniach veriacich. Navštevujú aj zhromaždenia bezbožných, ako kedysi navštívili Sodomu a sledujú ich prejavy, aby zistili, či neprekročili hranice Božej zhovievavosti. Pán rád prejavuje milosrdenstvo a kvôli niekoľkým ľuďom, ktorí mu skutočne slúžia, zadržiava pohromy a predlžuje pokoj všetkých ostatných. Ako málo si bezbožní ľudia uvedomujú, že vďačia za svoj život malej skupine verných, ktorým sa radi vysmievajú a utláčajú ich.

I keď si to vládcovia sveta neuvedomujú, často na ich rokovaniach hovoria anjeli v ľudskej podobe. Prítomní sa na nich pozerali, počúvali ich výzvy, odporovali ich návrhom a zosmiešňovali ich rady. Svojimi rukami ich urážali a bili. V poradných zhromaždeniach a pred súdmi dokazovali nebeskí poslovia, že dobre poznajú ľudské dejiny. Preukázali, že dokážu obhajovať utláčaných lepšie než najschopnejší a najvýrečnejší obhajcovia. Prekazili zlé zámery a zastavili také nariadenia, ktoré by poškodili Božie dielo a spôsobili by Božiemu ľudu veľké utrpenie. V hodine nebezpečenstva a súženia „anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich“. (Ž 34,8)

Boží ľud s veľkou túžbou očakáva znamenie prichádzajúceho Kráľa. Keď sa opýtajú strážcov: „Strážca, koľko je ešte noci?“ dostanú okamžitú odpoveď: „Ide ráno, ale príde zase aj noc.“ (Iz 21,11.12) Prvé lúče svetla presvecujú oblaky nad vrcholcami hôr. Čoskoro svitne Slnko spravodlivosti. Blíži sa ráno i noc – začiatok nekonečného dňa pre spravodlivých a začiatok večnej noci pre bezbožných.

Keď Boží verní bojovníci vysielajú svoje prosby k Bohu, zdá sa, že závoj oddeľujúci ich od neviditeľného sveta je úplne odstránený. Nebo je zaliate úsvitom večného dňa a ako pieseň anjelského zboru znejú slová: „Vytrvaj vo svojej vernosti. Prichádza pomoc.“ GC 633 Kristus, všemocný Víťaz, pripravil pre svojich unavených pútnikov korunu nesmrteľnej slávy. Z pootvorených dverí zaznieva jeho hlas: „Hľa, ja som s vami. Nebojte sa. Poznám všetky vaše starosti. Prežíval som váš zármutok. Nebojujete s neporaziteľným nepriateľom. Víťazstvo som vybojoval za vás a v mojom mene slávne zvíťazíte.“

Drahý Spasiteľ nám pošle pomoc práve vtedy, keď ju budeme najviac potrebovať. Cestu do svojho kráľovstva posvätil svojimi stopami. Každý tŕň, ktorý zranil naše nohy, zranil aj jeho. Každý kríž, ktorý máme niesť, niesol dávno pred nami. V životných zápasoch sa máme pripraviť na večnosť. Čas súženia je pre Boží ľud ťažkou skúškou ohňom. Je to aj čas, keď sa má každý veriaci pozerať k nebu a vierou hľadieť na dúhu zasľúbenia, ktorá sa nad ním rozprestiera.

„A tak sa navrátia vyprostení Hospodinovi a prídu na Sion s prespevovaním a večná radosť bude na ich hlave, dosiahnu veselosť a radosť, zármutok a úpenie utečú. Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?...“ Prečo „vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje? Zohnutý zajatý bude rýchle rozpútaný a nezomrie súc hodený do jamy, ani nebude mať nedostatku svojho chleba. Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vlny. Hospodin zástupov jeho meno! A vložil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tôňou svojej ruky.“ (Iz 51,11-16)

„Preto nože počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína! Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, a tvoj Boh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa, beriem z tvojej ruky pohár závratu, kalich, pohár svojej prchlivosti; nebudeš ho viacej piť. A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: zohni sa, aby sme prešli po tebe! A podkladala si svoj chrbát ako zem a ako ulicu tým, ktorí prechádzajú.“ (Iz 51,21-23) GC 634

Božie oko, ktoré pozoruje stáročia, sleduje predovšetkým rozhodujúcu chvíľu, ktorá čaká na jeho ľud, keď sa proti nemu postavia pozemské mocnosti. Ako vyhnanci sa budú strachovať, že zahynú hladom alebo násilnou smrťou. Svätý Boh, ktorý rozdelil Červené more pred Izraelom, prejaví svoju nesmiernu moc a ukončí ich otroctvo. „A budú moji, hovorí Hospodin zástupov, na deň, ktorý ja učiním, zvláštnym vlastníctvom a zľutujem sa nad nimi, ako sa zľutuje človek nad svojím synom, ktorý mu slúži.“ (Mal 3,17) Keby bola preliata v tom čase krv Kristových verných svedkov, nebola by – ako kedysi krv mučeníkov – semenom, ktoré by pre Boha prinieslo úrodu ďalších veriacich. Ich vernosť by nepresvedčila ostatných o pravde, pretože zatvrdnuté srdce dlho odmietalo prejavy Božej milosti, ktorá už na nich nepôsobí. Keby Boh nechal spravodlivých ako korisť pre svojich nepriateľov, knieža zla by zvíťazilo. Žalmista volá: „Lebo ma ukryje vo svojom stánku v zlý deň; skryje ma v skrýši svojho stanu.“ (Ž 27,5) Pán Ježiš riekol: „Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev. Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme.“ (Iz 26,20.21) Vyslobodenie verných, ktorí trpezlivo čakajú na jeho príchod a ktorých mená sú zapísané v knihe života, bude slávnou udalosťou.


REGISTER KNIHY

Objednať zadarmo

Video

Veľký spor vekov - upútavka

Život - náhoda alebo zámer?

Karta Trump - Prof. Dr. Walter Veith

Video - Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon

Above the Clouds - Derrol Sawyer

Veľký spor vekov - kniha zadarmo

Môj životný príbeh - Prof. Dr Walter Veith

Veľký spor vekov - fakt alebo fikcia? - Ron Goss

Podvody doby konca - Mark Cleminson

Posledné udalosti biblických proroctiev - Doug Batchelor

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Deň za dňom - Fountainview Academy

Druhé prikázanie - Wintley Phipps

Vesmírny konflikt - Doug Batchelor

...Viac videí

Preklad knihy